Plav

Ivan Štrpka pod názvom Kam plášť, tam vietor vydal svoju pätnástu zbierku. Napísať o jeho tvorbe niečo nové je náročná úloha, ale ani samotný básnik sa nesnaží byť originálny. Práve vytrvalé zotrvávanie vo svojej poetike, témach, motívoch, tenziách, rétorike a pod., robí zo Štrpkových textov stále kvalitnú poéziu. Rokmi vytvorenú koncepciu postupne navrstvoval, až sa samotné vrstvy natoľko zúžili, že pôsobia priesvitne, prázdno, ako plasty z ilustrácií Doroty Sadovskej použité v zbierke.

V Budapešti si v galérii a predajni umeleckých kníh ISBN könyv+galéria pripomenuli 50. výročie okupácie Československa „bratskými“ vojskami (okrem iných maďarským) inštaláciou Andrása Becka Skladové zásoby. Autor ňou odkazuje na nevšedný osud maďarského vydania románu Milana Kunderu Žart a prostredníctvom neho na smutné desaťročia, keď bola literatúra i kultúra vydaná napospas komunistickej ideológii.

A tak je síce Hučko očividne pozorný až vášnivý čitateľ, no zároveň nepozorný spisovateľ bez textového nadhľadu, ktorého nezachráni ani hŕstka výstižných a dobre namierených viet. Na záver treba povedať, že je jedno, v akom kóde sa Chaconna číta – text kvalitatívne neobstojí, nech už ho čitateľ vezme do ruky ako subjektivistickú biografickú prózu alebo memoárovú inštruktážnu autorskú príručku. Ako sám Hučko píše: „Literatúra mi pomohla k dvom veciam – k premýšľaniu a sexu“ (s. 21). To stručne vystihuje jeho debut.