Plav

Čím sa jej próza odlišuje od všetkých ostatných egocentrických príbehov, ktoré pod vlajkou autentickosti tvoria aspoň početne neprehliadnuteľnú časť súčasnej slovenskej literatúry? Odpovede, ktoré ozmyselňujú tých niekoľko čitateľských večerov strávených v privátnom svete tejto osoby, sú vlastne hneď dve. Jedna, že táto osoba je oveľa zaujímavejšia, ako by sa mohlo zdať – nie tým, čo všetko sa jej deje, ale tým, ako na to všetko reaguje. A druhá, že táto osoba vie, ako zo seba spraviť literatúru.

Grochova poezie v posledních dvou sbírkách nevytváří celistvý a jednotný lyrický svět. Je to básnická skutečnost protkána očekáváním (byť ztajeným). Sledování a vyhledávání se děje i prostřednictvím citací (přiznaných a v odkazech dohledatelných), aluzí, mezitextových odkazů zvláště k dílům filozofickým, básnickým, k místům. Struktura fikčního světa v Grochově lyrice odkazuje k reálnému bytí – i náš svět je nakupeninou přetržitostí.

V Inventuře Kamila Boušku sa svet rozpadá na čiastky, ktoré je potrebné zozbierať, spočítať, bilancovať. Môže ísť o doslovné, fyzické drobenie sveta, ale aj metaforické – človek rozdeľuje svoju bytosť medzi ostatných ľudí, medzi rôzne úkony, prácu, situácie, človek sa sám vnútorne rozpadá. Napätie je tu prirodzene také, aké by malo vzniknúť pri pokuse objektívne uchopiť, vyčísliť a zapísať, čiže inventarizovať čosi, čo by nemalo byť možné previesť do objektívneho sveta. To čosi môžeme azda pokojne nazvať ľudskosťou.