Plav

Do tejto novej knihy sa na niečo vyše 200 strán zmestilo viac než 60 krátkych prozaických útvarov – žánrovo od poviedky cez aforizmus až po gnómu. Tieto zdanlivo rôznorodé texty tvoria v skutočnosti zasa ten známy a celkom konzistentný ballovský svet – na názory jeho prakticky výhradne mužského protagonistu na seba, na iných ľudí, ale aj na spoločnosť a život ako taký sa môžeme celkom dobre spoľahnúť. V Ballovom podaní ich vieme predvídať.

V celkovém čtení Majlingova grafického románu Zóna se neustále objevuje otázka, jestli je tenhle komiks tak rozbitý schválně, anebo jen vznikl v trochu zoufalé snaze udržet vše v jednom. Mám za to, že kdyby Zóna v některých místech zvolnila, část vtipů by přešlo do pokračování Ruda a kdyby některé pasáže úplně vypadly, prospělo by to všem: autorovi, čtenářům i Zóně samotné.

Siedma básnická zbierka Karola Chmela Platforma len málo vybočuje z predošlej línie jeho tvorby textovo referenčného písania. Táto metóda, ktorú postupom času Chmel povýšil na tému, sa v náznakoch objavuje už v autorovom debute Máš čo nemáš (1985), ktorý je zároveň jeho najkomunikatívnejšou knihou. To, čo začalo ako skepsa nad možnosťami (básnického) jazyka, sa napokon premenilo na prežívanie literatúry ako základného, až výlučného princípu bytia.