Radoslav Passia
Čo nového, Šikulovci?
Pár poznámok ku knihám Agáty Petrakovičovej a Veroniky Šikulovej

Šikulová a Petrakovičová sú postavami aj strojkyňami v slovenskom kontexte celkom unikátneho literárneho sveta. Pravda, nerovným dielom, ale blízkosť a zároveň netotožnosť  ich hlasov v tomto prípade ukazuje na silu a pravosť, v ktorej hrá takú dôležitú úlohu malokarpatská krajina, mestečko Modra, dôkladná a celkom špecifická interakcia členov rodiny so sociálnym prostredím. To všetko stojí na pleciach Vincenta Šikulu, dávneho Atlanta, ktorý je v ich textoch zároveň ľudovým a žoviálnym Corgoňom.

09/25/2024 - 11:21
Tomáš Horváth
Julio Cortázar a fantastika

V šiestej, poslednej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme článok Tomáš Horvátha Julio Cortázar a fantastika.

08/26/2024 - 12:27
Karol Csiba
Rozprávanie ako priestor narábania s pamäťou

Prozaické knihy Miroslavy Kuľkovej Hotel Balkán (2023), Júlie Marcinovej Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj (2023) a Agáty Petrakovičovej Podenka (2023) spája snaha o príbeh s časovo príčinným radením deja aj to, že sú knižnými beletristickými debutmi. Charakterizuje ich prehľadná a jednoduchá rozprávačská organizácia. Témou sú vzťahy utvárajúce sa tak v rodine, ako aj v širšie chápanom spoločenstve.

08/06/2024 - 09:07
Tamara Janecová
Exotizácia a estetika periférie
O knihách Jany Karšaiovej Zamatový rozvod a Andrey Salajovej Stúpajúc vyššie

V kontexte širších trendov možno vysvetliť záujem zahraničných čitateľov o beletristické texty Jany Karšaiovej a Andrey Salajovej – ponúkli im exotiku a poetiku periférie. Predpoklad, že podobný čitateľský úspech získajú tieto spisovateľky aj na Slovensku, narazil na viacero prekážok. Kľúčovým aspektom, ktorým idú na domácej pôde tieto knihy proti vkusu, je exotizácia, toporné vysvetľovanie reálií a historicko-spoločenského kontextu, neraz prostredníctvom stereotypizácie a zjednodušení.

06/21/2024 - 12:02
Magdalena Bystrzak
Normalizačná minulosť a kontexty súčasnosti

Ako sme žili v rokoch normalizácie a Pohyb v uzavretom kruhu poukazujú na aktuálne možnosti a limity spomínania. Kľúč k minulosti držia v rukách nie respondenti, ale autorky. Ich hlasy v konečnom dôsledku plynulo splývajú v jeden – mediálne etablovaný, hodnotiaci, emocionálny a naďalej moralizujúci tón slovenskej súčasnosti. Jeho prítomnosť pôsobí aj ako regulatív spomínania na normalizačné dvadsaťročie, ako aktualizačný filter, ktorý ovplyvňuje mozaikovitú kolektívnu pamäť.

06/03/2024 - 09:22
Vladimír Barborík
Rosovej prítomnosť
Michaela Rosová: Dar. Bratislava: Ikar, 2023
recenzie

Keby niekto potreboval charakterizovať Rosovej prozaickú skutočnosť jedným slovom, nenájde lepšie ako útulná. V jej knihách – nejde len o Dar – je útulným svet usporiadaný či uprataný, prehľadný, s mierou estetizovaný, obsiahnuteľný pohľadom a popritom organický: v sebe uzavretý svet-svetík, ktorý s pomyselným celkom sveta nadväzuje kontakt najmä prostredníctvom prirovnania. 

05/15/2024 - 10:21
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) V.

V piatej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme odpovede českej hispanistky Anny Houskovej, kultúrneho publicistu, textára a antikvárnika Petra Uličného a prekladateľa, literárneho vedca a učiteľa Milana Kopeckého.

04/26/2024 - 13:54
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) IV.

V štvrtej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme odpovede básnika a prozaika Petra Macsovszkého a príspevok prozaika a redaktora Tomáša Hučka. 

04/15/2024 - 10:18
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) III.

V tretej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme odpovede hispanistky Evy Palkovičovej, faksimile Cortázarovho listu adresovaného jeho slovenskému prekladateľovi Vladimírovi Olerínymu a preklad listu.

03/26/2024 - 11:25
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) II.

V druhej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme dva príspevky: spomienkovú úvahu prekladateľa Petra Brabenca a odpovede na anketové otázky prozaika Lukáša Cabalu.

03/12/2024 - 13:48
Eva Urbanová
Mapy sa prepisujú, ale to sme vedeli
Filip Németh: Žitava. Bratislava: Brak, 2023
recenzie

Zbierka Žitava Filipa Németha mi je blízka. Venuje sa problémom, ktoré ako obyvateľka dediny vnímam podobne, napríklad zásahom človeka do kedysi nedotknutej prírody, rozširovaniu obytného priestoru na úkor zelene či neúcte k prirodzeným mapám sveta. Németh ide cestou priameho svedectva, ukazuje konkrétne problémy prostredníctvom priestorov a udalostí, ktoré sa môžu čitateľom a čitateľkám zdať povedomé a zrejme sa s nimi dokážu tiež stotožniť – týmto však majstrovstvo zbierky končí.

03/06/2024 - 11:52
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) I.

Výročné spomínania majú často punc oficiality a povinnosti: pripomenieme si, lebo sa to patrí, a do ďalšieho jubilea sa môžeme venovať niečomu inému. Okrúhle jubileá – stodesať rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsať rokov od smrti (12. 2. 1984) – by mali byť v prípade argentínskeho spisovateľa Julia Cortázara a ankety, ktorú sme mu venovali, iba podnetom na rozhovor o autorovi, ktorý bol a možno ešte je pre čitateľov a literatúru – aj literatúru slovenskú – podstatný. 

V úvodnej časti ankety spomína Ivana Dobrakovová.

02/12/2024 - 10:19