Tamara Janecová
Exotizácia a estetika periférie
O knihách Jany Karšaiovej Zamatový rozvod a Andrey Salajovej Stúpajúc vyššie

V kontexte širších trendov možno vysvetliť záujem zahraničných čitateľov o beletristické texty Jany Karšaiovej a Andrey Salajovej – ponúkli im exotiku a poetiku periférie. Predpoklad, že podobný čitateľský úspech získajú tieto spisovateľky aj na Slovensku, narazil na viacero prekážok. Kľúčovým aspektom, ktorým idú na domácej pôde tieto knihy proti vkusu, je exotizácia, toporné vysvetľovanie reálií a historicko-spoločenského kontextu, neraz prostredníctvom stereotypizácie a zjednodušení.

06/21/2024 - 12:02
Magdalena Bystrzak
Normalizačná minulosť a kontexty súčasnosti
recenzie

Ako sme žili v rokoch normalizácie a Pohyb v uzavretom kruhu poukazujú na aktuálne možnosti a limity spomínania. Kľúč k minulosti držia v rukách nie respondenti, ale autorky. Ich hlasy v konečnom dôsledku plynulo splývajú v jeden – mediálne etablovaný, hodnotiaci, emocionálny a naďalej moralizujúci tón slovenskej súčasnosti. Jeho prítomnosť pôsobí aj ako regulatív spomínania na normalizačné dvadsaťročie, ako aktualizačný filter, ktorý ovplyvňuje mozaikovitú kolektívnu pamäť.

06/03/2024 - 09:22
Vladimír Barborík
Rosovej prítomnosť
Michaela Rosová: Dar. Bratislava: Ikar, 2023
recenzie

Keby niekto potreboval charakterizovať Rosovej prozaickú skutočnosť jedným slovom, nenájde lepšie ako útulná. V jej knihách – nejde len o Dar – je útulným svet usporiadaný či uprataný, prehľadný, s mierou estetizovaný, obsiahnuteľný pohľadom a popritom organický: v sebe uzavretý svet-svetík, ktorý s pomyselným celkom sveta nadväzuje kontakt najmä prostredníctvom prirovnania. 

05/15/2024 - 10:21
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) V.

V piatej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme odpovede českej hispanistky Anny Houskovej a kultúrneho publicistu, textára a antikvárnika Petra Uličného.

04/26/2024 - 13:54
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) IV.

V štvrtej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme odpovede básnika a prozaika Petra Macsovszkého a príspevok prozaika a redaktora Tomáša Hučka. 

04/15/2024 - 10:18
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) III.

V tretej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme odpovede hispanistky Evy Palkovičovej, faksimile Cortázarovho listu adresovaného jeho slovenskému prekladateľovi Vladimírovi Olerínymu a preklad listu.

03/26/2024 - 11:25
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) II.

V druhej časti ankety venovanej argentínskemu spisovateľovi Juliovi Cortázarovi pri príležitosti stodesiatich rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsiatich rokov od smrti (12. 2. 1984) uverejňujeme dva príspevky: spomienkovú úvahu prekladateľa Petra Brabenca a odpovede na anketové otázky prozaika Lukáša Cabalu.

03/12/2024 - 13:48
Eva Urbanová
Mapy sa prepisujú, ale to sme vedeli
Filip Németh: Žitava. Bratislava: Brak, 2023
recenzie

Zbierka Žitava Filipa Németha mi je blízka. Venuje sa problémom, ktoré ako obyvateľka dediny vnímam podobne, napríklad zásahom človeka do kedysi nedotknutej prírody, rozširovaniu obytného priestoru na úkor zelene či neúcte k prirodzeným mapám sveta. Németh ide cestou priameho svedectva, ukazuje konkrétne problémy prostredníctvom priestorov a udalostí, ktoré sa môžu čitateľom a čitateľkám zdať povedomé a zrejme sa s nimi dokážu tiež stotožniť – týmto však majstrovstvo zbierky končí.

03/06/2024 - 11:52
Redakcia
Julio Cortázar (1914 – 1984 – 2024) I.

Výročné spomínania majú často punc oficiality a povinnosti: pripomenieme si, lebo sa to patrí, a do ďalšieho jubilea sa môžeme venovať niečomu inému. Okrúhle jubileá – stodesať rokov od narodenia (26. 8. 1914) a štyridsať rokov od smrti (12. 2. 1984) – by mali byť v prípade argentínskeho spisovateľa Julia Cortázara a ankety, ktorú sme mu venovali, iba podnetom na rozhovor o autorovi, ktorý bol a možno ešte je pre čitateľov a literatúru – aj literatúru slovenskú – podstatný. 

V úvodnej časti ankety spomína Ivana Dobrakovová.

02/12/2024 - 10:19
Viliam Nádaskay
„Viem si predstaviť tráviť čas aj lepšie.“
Rozhovor s vydavateľom a spisovateľom Petrom Šulejom pri príležitosti tridsiateho výročia založenia vydavateľstva Drewo a srd
Rozhovory

Peter Šulej (1967) je básnik a prozaik, šéfredaktor štvrťročníka o umení Vlna a majiteľ vydavateľstva Drewo a srd, ktoré si pripomína tridsiaty rok svojej existencie. Za ten čas sa stalo stabilnou značkou predovšetkým pôvodnej slovenskej poézie, vydáva tiež prózu, prekladovú literatúru, drámu a odbornú literatúru. Nasledujúci rozhovor sa venuje práve role vydavateľa v čase od 90. rokov do súčasnosti, ako aj rôznym iným aktivitám spojených s vydavateľstvom Drewo a srd a časopisom Vlna.

02/05/2024 - 10:14
Eva Palkovičová
Dojemne a dusivo v posteli s kvietkami
Ivana Gibová: Babička. Bratislava: OZ Vlna / Drewo a srd, 2023
recenzie

Kniha spája najkrajnejšie emócie, najbolestivejšie zážitky, no pritom nie je patetická. Sebairónia rozprávačky vyvažuje jej sebaľútosť, jej egocentrizmus slúži zároveň ako ďalekohľad, ktorým v detailoch vnímame jej široké okolie. V okamihu rozprávania sa zase koncentruje celý jej doterajší život a spolu s ním tridsať dramatických rokov v dejinách malého mesta a štátu. Vďaka tomu, že rozprávačkina pozornosť sa drží konkrétnych predmetov, všedných situácií a príhod, prúd jej rozprávania so sebou strhne všetko minulé aj prítomné, čo presahuje intímny a rodinný kruh.

01/12/2024 - 14:00
Andrea Nemcová
Napísané v papučiach číslo štyridsať
Ivana Gibová: Babička. Bratislava: OZ Vlna / Drewo a srd, 2023
recenzie

Gibová rozhodne nepatrí k autorom prísnej miery, no v jej knihách aj v tomto smere prevláda akási kostrbatá harmónia. Inak to nie je ani v Babičke. Enumerácia nekonečných tragédií  stvárnených cez estetiku škaredosti môže čitateľa začať po istom čase unavovať. K životu ho však preberú už spomenuté, striedmo dávkované momenty uvoľnenia. Dá sa teda hovoriť o miere, ale ako to už u Gibovej býva, obrátenej naruby. 

01/12/2024 - 13:56