Magdalena Bystrzak
Karikatúra uniformity, ilúzia blahobytu
Alexandra Salmela: Antihrdina. Bratislava : Artforum, 2017
recenzie

Antihrdina tematizuje viaceré roviny aktuálneho sveta – dezinformačný šum, mediálnu manipuláciu, fetiš dobiehania Západu, dezilúziu z politických elít. V intenciách žánru antiutópie a po stopách jej početných kanonických, moderných realizácií v 20. storočí je najnovšia Salmelina próza komentárom k realite, výsledkom kritického pozorovania a beletrizovania skutočnosti. Sociálno-kritický rozmer azda prispel k umiestneniu Antihrdinu v tohtoročnej finálovej desiatke Anasoft litera, keďže podľa porotcu Patrika Orieška jedným z kritérií výberu jednotlivých próz bola ich schopnosť „odrážať súčasnosť“. Beletrizovanou variáciou na spoločensky aktuálne témy – prekračujúcou rámce autobiografického písania, regionálne a lokálne parametre, príp. aj expatovskú prózu viacerých súčasných spisovateliek – je Salmelin najnovší formálny a vizuálny experiment príspevkom k univerzálnej diskusii „kam to všetko speje?“.

07/12/2018 - 14:17
Jaroslav Šrank
Medzi pripútaním a voľnosťou
Veronika Dianišková: Správy z nedomovov. Levoča : Modrý Peter, 2017
recenzie

Na obale tretej zbierky Veroniky Dianiškovej, ktorá má názov Správy z nedomovov, sa možno dočítať, že vznikla v čase, keď autorka „pracovala v nocľahárni a neskôr ako opatrovateľka v zariadení pre chorých ľudí bez domova“. Zbierku v prvej časti nazvanej Uhádni, kto z nich prežije túto zimu otvárajú práve básne zobrazujúce ľudí a situácie z prostredia, ktoré môžeme chápať aj ako mestskú perifériu. Skúsenosť so sociálnym či civilizačným margom udáva atmosféru aj textom z druhej časti zbierky (Vtáčí atlas), ktoré sa navonok javia ako prírodno-reflexívna lyrika. V tretej časti s názvom Nekrajiny, ktorá má zasa zovšeobecniť i prehĺbiť záber zbierky smerom k filozofujúcej reflexívnej lyrike z púte životom, sa zasa aktualizuje binárny protiklad moderné mesto (civilizácia) – krajina (príroda).

06/17/2018 - 23:03
Michal Macháček
Zdroj:
autor fotografie: Jiří Skupien
Vladimír Barborík
Minulost třeba, byť se skřípáním zubů, přijmout za svou
rozhovor s historikom Michalom Macháčkom
Rozhovory

Na konci minulého a v prvých mesiacoch tohto roku vzbudila veľkú pozornosť kniha českého historika Michala Macháčka (1986) Gustáv Husák (Vyšehrad, 2017). Nebývalý ohlas prekročil hranice historiografie smerom do verejného priestoru, ale aj hranice medzi Slovenskom a Českom. Kniha cez osobu „prezidenta zabudnutia“ sprítomnila viaceré z podstatných a aj neuralgických bodov spoločnej minulosti. S určitým odstupom, ktorý umožnil zhodnotiť prijatie knihy, sme položili Michalovi Macháčkovi niekoľko otázok.

05/11/2018 - 09:34
Ivana Taranenková
Lekcie Fredericka Jamesona z postmodernizmu

Na sklonku druhej dekády 21. storočia je čas priznať si, že postmoderna sa nenávratne stala súčasťou histórie. Napokon, jej koniec bol v západnom akademickom prostredí zvestovaný už v polovici deväťdesiatych rokov, teda v období, keď sa slovenská kultúra radostne oboznamovala s jej možnosťami. Tvrdenie, že sme súčasníkmi éry „postpostmodernej“, je v súčasnosti všeobecne prijímaným faktom, a to aj v dôsledku konkrétnych udalostí začiatkom nového milénia.

05/01/2018 - 20:45
Ivana Hostová
Útok socialistickorealistických básní
Valér Mikula: Socialistický realizmus v slovenskej poézii. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2017
recenzie

Socialistický realizmus v slovenskej poézii je výnimočný nielen tým, že prináša aj antologickú časť a smeruje ku komplexnému analytickému pohľadu na ideologicky dotovanú slovenskú socialistickorealistickú a normalizačnú poéziu, ale aj optikou, ktorú si zvolil.

04/02/2018 - 12:09