Plav

Redakcia časopisu Platforma (plav.sk) pri príležitosti nadchádzajúceho okrúhleho výročia Novembra 1989 pripravila anketu venovanú najvýraznejším dielam, ktoré vznikli v slovenskej literatúre v uplynulých tridsiatich rokoch. Nemá ambíciu niečo uzatvárať, chceme sa iba spolu s respondentmi a našimi čitateľmi pristaviť a ponúknuť osobnú hodnotovú bilanciu obdobia, ktoré v porovnaní s tým predchádzajúcim ponúklo literárnej tvorbe radikálne iné podmienky rozvoja.

Naša anketa má svoju prehistóriu. Začiatkom roku 1988 Slovenské pohľady, časopis, ktorý dostal novú redakciu a zohral významnú úlohu pri utváraní spoločenského vedomia v závere 80. rokov, pripravil anketu venovanú slovenskej literatúre uplynulých štyroch desaťročí (výsledky boli uverejnené v druhom, treťom a štvrtom čísle). Išlo o príležitostnú, jubilejnú bilanciu epochy, ktorá sa začala vo februári 1948 a uzavrela sa v roku nasledujúcom po vyhlásení ankety, bilanciu štyridsiatich rokov, počas ktorých sa domáca literárna tvorba ocitla v nových, dovtedy nepredstaviteľných podmienkach: v niektorých fázach tohto obdobia bola ohrozená jej existenčná podstata. Z ankety doslovne preberáme znenie niektorých otázok, pri poslednej rozširujeme žánrový a funkčný záber.

 

Anketové otázky:

Ktoré dielo slovenskej literatúry z oblasti

1. poézie

2. prózy

3. literatúry faktu

4. esejistiky, kritiky a literárnej vedy

pokladáte v uplynulom tridsaťročí za také podstatné a závažné, že by ste ho postavili na prvú priečku svojho hodnotového rebríčka?

 

 

MATÚŠ MIKŠÍK

literárny kritik, redaktor

 

V každej kategórii mi napadá hneď niekoľko diel, aby však bol výber zaujímavý (mám na mysli samotný proces výberu, či je zaujímavý výsledok, nech posúdi čitateľ), uvediem skutočne len jedno dielo v každej kategórii a navyše sa obmedzím na autorky a autorov, ktorí nevstúpili do literatúry skôr než pred tou pomyselnou hranicou tridsiatich rokov do minulosti.

1. Michal Tallo: Antimita.

Myslím, že ide o generačnú výpoveď a hoci je autor odo mňa o niekoľko rokov mladší, so zbierkou ako takou sa dosť identifikujem. Kladiem ju sem veľmi opatrne, pretože ju ešte preverí čas, ale pre mňa je Antimita naozaj zaujímavým amalgámom krehkého, až trasúceho sa subjektu a chladného, neosobného sveta panelákov a torrentov. Aj na x-té čítanie dokážu texty tejto zbierky vo mne vyvolať odozvu – a práve to, že túto odozvu ešte stále neviem ani len sám pre seba úplne uspokojivo pomenovať, mi hovorí, že tu naozaj ide o veľa, teda o poéziu.

2. Ivana Dobrakovová: Prvá smrť v rodine.

Aj opätovné čítanie poviedok debutovej zbierky Ivany Dobrakovovej je nesmierne vzrušujúce, akosi melancholické a tak zvláštne krásne – texty skrátka pre mňa ako čitateľa majú všetky tie „cortázarovské“ kvality. A prirovnať Dobrakovovú ku Cortázarovi... no, myslím, že to ako hodnotenie stačí. Z korpusu predmetných poviedok vyzdvihnem dve – Apuka a Žiť s Petrom.

3. Čierne diery.

Nie je to úplne literatúra, ale to iba preto, že Čierne diery nie sú len kniha, ale fenomén. Fenomén, ktorý sa objavil v správnom čase na správnom mieste a z partie urban explorerov vytvoril hnutie, ktoré nejakým spôsobom dokázalo ľudí presvedčiť o tom, že industriálne architektonické pamiatky sú kúl, že grafiky na stenách sú kúl... prosím, vieme to nejak okopírovať, aby sme im tam vonku dali vedieť, že aj literatúra je kúl?

4. Romboid 7 – 8/2015.

Neviem, ráta sa to? Podvádzam? Každopádne – toto číslo Romboidu pre mňa reprezentuje celú jednu éru literárnej kritiky, od redakcie v zložení Passia – Šrank – Taranenková cez výbornú Ivanu Hostovú (zdrvujúca a zdrvujúco vtipná recenzia na zbierku Mariána Milčáka) a retrokonfrontácie k Hamadovmu kalligramovskému výberu z Mihálika (Igor Hochel / Ján Gavura) až po blasfemicky zábavnú recenziu od akéhosi Tomáša Ovajku (stále si myslím, že to je pseudonym – ak viete, komu patrí, ozvite sa). Ako nadšený (relatívne) mladý recenzent som mal z Romboidu pocit, že sa tam jednoducho dejú (najmä literárnokritické) veci.

 

 

DEREK REBRO

básnik, literárny kritik, redaktor

 

Hľadanie jedného najzásadnejšieho diela považujem z viacerých dôvodov za problematické, zmienim teda v náhodnom poradí pár mien ľudí, ktorých texty  (nie nutne všetky a nie len tie knižne vydané) považujem v uvedenom období za relevantné.

1. Mila Haugová, Anna Ondrejková, Stanislava Repar, Nóra Ružičková, Katarína Kucbelová, Mária Ferenčuhová, Erik Jakub Groch, Peter Macsovszky, Michal Tallo...

2. Jana Bodnárová, Ivana Dobrakovová, Balla, Vanda Rozenbergová, Etela Farkašová, Alta Vášová...

3. Jana Juráňová, Irena Brežná, Stanislava Repar...

4. Etela Farkašová, Stanislava Repar, Andrea Bokníková, Jana Cviková, Fedor Matejov...

 

 

MICHAL TALLO

básnik

 

V prvom momente som sa pri pohľade na anketové otázky zhrozil – je toho toľko, že vybrať jediné dielo v každej kategórii si netrúfam, a ak ich aj vyberiem viac, nepochybne na niečo zabudnem – ale to je azda v poriadku. Rozhodujem sa teda pre subjektívny prístup, a vyberám knihy, ktoré sa mi osobne práve dnes zdajú nadčasové a kľúčové (s vedomím, že včera alebo zajtra by mohlo byť všetko inak).

1. Nóra Ružičková: Mikronauti.

Pretože Ružičkovej debut v slovenskej poézii odštartoval mnohé a jeho vplyv cítiť dodnes (a to je len dobre).

Rovnako dobre by na prvom mieste mohli byť Michal Habaj: Michal Habaj, Ivan Štrpka: Fragment (rytierskeho) lesa, Anna Ondrejková: Úzkosť, Mária Ferenčuhová: Imunita, Mila Haugová: Krídlatá žena, Štefan Strážay: Interiér.

2. Balla: Outsideria.

Balla zatiaľ nenapísal knihu, ktorá by nenadchla, Outsideria ma však dodnes spaľuje najviac.

Alebo tiež Ondrej Štefánik: Som Paula, Ivana Dobrakovová: Bellevue, Jana Beňová: Preč! Preč!, Ivan Medeši: Jedenie, Ivana Gibová: Usadenina (ak by som mal špeciálne vybrať jeden prozaický debut, bude to práve tento).

3. Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka: Poker s kockami ľadu.

Neviem, či možno výber z korešpondencie považovať v pravom zmysle slova za literatúru faktu, faktom však je, že listy Osamelých bežcov predstavujú mimoriadny čitateľský zážitok a zároveň dôležité svedectvo, a v podstate by mohli rovnako spadať pod otázky 1. a 2.

4. Jaroslav Šrank: Individualizovaná literatúra. Slovenská poézia konca 20. a začiatku 21. storočia.

Cenná a potrebná (nielen) prehľadová kniha, bez ktorej sa človek, zaoberajúci sa slovenskou poéziou, zaobíde iba ťažko.

 

EVA TOMKULIAKOVÁ

poetka

 

Budem pozitívna. Je pre mňa veľmi ťažké vybrať (v každej kategórii) len jeden titul. Našla by som – hlavne v poézii a próze až 10... 15 kníh, ktoré mám rada, páčia sa mi a ktoré ma v rôznych obdobiach ovplyvnili a ovplyvňovali. Oveľa jednoduchšie by pre mňa bolo vybrať titul, alebo rovno autora či autorku, ktorých by som do svojho top výberu určite nezaradila a asi by išlo aj o niektoré súčasné literárne elity. Ale nebudem negatívna. Pokúsim sa, však, vyhnúť niekoľkým vlastným konfliktom záujmu – aby mi to nebolo neskôr vyčítané? Že nadbieham? V každom prípade, požičiam si cudzie slová a pripomeniem, že medzi dobrými (najlepšími?) autormi a autorkami neexistuje poradie.

Takže, povedzme...

1. Katarína Kucbelová: Malé veľké mesto.

2.

Pavel Vilikovský: Posledný kôň Pompejí.

Ivana Dobrakovová.

Jana Micenková – niektoré poviedky z jej knihy Sladký život milujem. Hlavne tie, v ktorých sa v živote hlavných postáv objaví nejaký namotávač či namotávačka. Tí si svoje obete okrútia okolo prsta a potom ich vždy nejako... toto. A ešte poviedku Sabat so skvelou vetou: „Som len obyčajný kokot, ktorý chce mať svoj kľud, nechcem byť súčasťou žiadnych konfliktov.“ Považujem tieto Micenkovej poviedky za oveľa menej vykalkulované a tendenčné než to, čo som videla od Michaely Zakuťanskej.

3.

Pavel Branko: Proti prúdu.

Pavol Lukáč: Dejiny a zahraničná politika v strednej Európe.

Ivana Šusterová: Život olašských žien.

4. Kol. autorov a autoriek: Hľadanie súčasnosti.

 

 

EVA URBANOVÁ

literárna kritička

 

Prikláňam sa k rade respondentov a respondentiek, ktorí nedokázali vybrať len jedno dielo. V prípade prózy a poézie som napokon výsledok zúžila na tri tituly. Zámerne som vyberala autorov a autorky debutujúcich po roku 1989. V mojich očiach ich tvorba demonštruje aj zmenu, ktorou literatúra na Slovensku prešla. Považujem za potrebné zdôrazniť, že sa necítim dostatočne erudovaná na to, aby som hodnotila etapu pokrývajúcu takmer celé moje žitie, a preto odbornosť ustúpila osobným čitateľským preferenciám. Vo všetkých kategóriách ide o knihy, ktoré pre mňa v istom časovom období predstavovali významné diela slovenskej literatúry a dodnes sa k nim s nesmiernym estetickým plezírom vraciam. Poradie nie je záväzné, ale začína od knihy, ktorá mi po pri prečítaní zadania napadla ako prvá.

1. Eva Luka: Diabloň (2005); Katarína Kucbelová: Malé veľké mesto (2008); Michal Habaj: Michal Habaj (2012).

2. Tomáš Horváth: Niekoľko náhlych konfigurácií (1997); Ivana Dobrakovová: Toxo (2013); Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára (2002).

3. Katarína Kosánová, Andrea Gregušová: Ako maliari vidia svet (2017); Andrej Sarvaš, Martin Lipták, Miroslav Beňák, Michal Tornyai: Čierne diery (2018).

4. Juraj Briškár: Poetika zmyslového vnímania (2014); Jaroslav Šrank: Individualizovaná literatúra (2013); Marta Součková: P(r)ózy po roku 1989 (2009). (Z publikácií, ktoré svoju literárnovednú pozornosť upriamujú len na jedného autora, by som vybrala niektorú zo „šedých“ monografií, ktoré vychádzali v Kaligrame, napr. Zora Prušková: Rudolf Sloboda, Vladimír Barborík: Pavel Hrúz či Zoltán Rédey: Ján Ondruš.)   

 

 

DOMINIK ŽELINSKÝ

sociológ, kritik

 

1. Strach z utópie Petra Macsovszkého. Zbierku vnímam ako určujúce dielo nosnej experimentálnej tendencie v ponovembrovej slovenskej poézii. Z novších výkonov Práce & Intimita Nóry Ružičkovej.

2. Mnohokrát spomenutý Pišťankov Rivers of Babylon. Text vyniká brutálnym humorom, vycibreným štýlom a je presnou satirou vznikajúceho východoeurópskeho kapitalizmu. Keď už som pri Pišťankovi, tak aj zbierka Mladý Dônč.

4. Individualizovaná literatúra od Jaroslava Šranka. Prehľadná a precízna publikácia, ktorá ponúka kritický prehľad slovenskej poézie po roku 1989. Chválitebný je aj  jej sociologický presah.

 

 

< predošlá časť ankety