Za reformu hodnotenia (humanitných) vied
Verejné vyhlásenie
iné

O stave (humanitných) vied, ich kvalite, financovaní a spôsoboch hodnotenia sa na Slovensku diskutuje už dlhší čas, no napriek tomu sa k lepšiemu mení len málo. Ak však hlasy zaniknú celkom, zanikne aj šanca na zmenu. Týmto verejným vyhlásením by sme chceli prispieť do prebiehajúcich debát, zintenzívniť ich a zároveň vytvoriť širšiu bázu vzájomnej solidarity medzi rôznymi akademickými a univerzitnými pracoviskami, zmierniť ich izolovanosť, narušiť dojem marginalizácie členov a členiek akademickej obce, ktorí spochybňujú stratégiu podpory a hodnotenia (humanitných) vied – nie z dôvodu vlastnej vedeckej nedostatočnosti, ale preto, že im na vednom odbore a jeho zmysluplnosti vo svete záleží.

Vedy na Slovensku vo všeobecnosti, humanitné vedy zvlášť, a z nich celkom osobitne vedy zamerané na výskum lokálnych špecifík, vrátane slovenskej literatúry, trpia podfinancovaním, spoločenským podhodnotením a byrokratizáciou, ktorá vedie k nezmyselným administratívnym hodnoteniam, meniacim sa kategorizáciám či k nekritickému zvýznamňovaniu publikácií v istých druhoch výstupov. Výstižne to zhodnotili Emil Višňovský a Gabriel Bianchi, ktorí stav vedy zhrnuli takto:  „[...] zaviedli sme zlý systém hodnotenia a financovania vedy, založený na kvantitativizme a ‚počítaní karentov'. Odklonili sme sa od podstaty akademickej práce a zamenili sme ju za vonkajšie prezentačné (publikačné a citačné) ukazovatele"[i],  pričom nám štandardy hodnotenia určujú byrokrati. Zrejme však nikomu z nás netreba zdôrazňovať to, čo podotkol napríklad E. Krekovič[ii] – že kvalitu i opodstatnenosť výskumu môže správne ohodnotiť a doceniť jedine vedecká komunita, ktorá daný odbor sleduje. 

Jedným zo základných faktorov, ktoré ovplyvňujú všetky ďalšie procesy v tomto začarovanom kruhu, je podcenenie investícií do vedy a výskumu na úrovni štátneho rozpočtu. I keď je pravda, že situácia sa oproti druhej polovici nultých rokov zlepšila, financovanie za rok 2016 znova dosiahlo päťročné minimum – kým členské štáty Európskej únie v roku 2016 vyčlenili na vedu v priemere 2,03 percenta HDP, na Slovensku to bolo len 0,79 percenta. Na porovnanie možno uviesť príklad Českej republiky, ktorá podobne ako Slovensko nedosahuje európsky priemer HDP, no v investovaní do vedy sa s 1,68 percentami HDP v roku 2016 blíži priemeru EÚ.[iii]

Objem financií sa následne premieta aj do metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám, ktorý je voči humanitným vedám vo viacerých ohľadoch diskriminačný.[iv] Na nižších stupňoch sa metodika konkretizuje rôzne –  jedným z príkladov môže byť nastavenie výkonov profesorov a profesoriek, ktorí v situácii, keď nie sú aktuálne riešiteľmi grantu, musia na naplnenie „normy“ odpublikovať ročne v priemere 1,5 samostatného vedeckého článku v karentovanom časopise. To je ekvivalentom 3 vedeckých článkov v indexovaných časopisoch, 3 monografií, 6 zborníkov, 31 kapitol v monografiách, 39,5 príspevkov z domácich konferencií či 79 štúdií v domácich nekarentovaných a neindexovaných časopisoch.[v]

Je zrejmé, že tieto umelo nastavené a z veľkej časti nesplniteľné parametre sa, žiaľ, často následne premietajú do pomeru kvalita a kvantita v prospech toho druhého. Na dôsledný a hĺbkový výskum, ktorý si mnohé témy vyžadujú, často jednoducho nezostáva pod tlakom byrokratického systému čas, niektoré publikačné výkony sa hodnotia zo systémového hľadiska ako celkom zbytočné – dôkazom toho je výrazný pokles recenzií vedeckých aj umeleckých diel –, pretože z pohľadu výkonov a tabuliek sú nepotrebné, hoci všetci vieme, že z perspektívy sebareflexie vedného odboru či z hľadiska niektorých oblastí poznania (napr. literárnej histórie) majú neraz obrovský význam. Je nesporné, že lokálne zamerané vedy, pre daný areál dôležité, sú z hľadiska medzinárodnej vedeckej komunikácie omnoho menej zaujímavé, a teda disponujú prirodzene menším kvantitatívne merateľným dosahom, rátaným prostredníctvom indexovania a impakt faktoru, ako na to poukazuje aj Leidenský manifest.[vi] Myslíme si preto, že reforma prístupu k (humanitným) vedám, k ich hodnoteniu a financovaniu, by mala brať do úvahy aj publikácie a výstupy, ktoré síce z aspektu ekonomických ukazovateľov či medzinárodnej viditeľnosti nie sú natoľko rentabilné či relevantné, no z hľadiska smerovania a vývinu daného odboru sú dôležité, ba priam nevyhnutné.

              S týmto vyhlásením prichádzame v čase, keď akútne hrozí, že sa vonkajšie ekonomické motivačné činitele zvnútornia a ďalšie smerovanie mnohých vied ako základných nástrojov kritického myslenia našej civilizácie bude pokrivené. Dostávame sa do situácie, keď zle nastavený systém fungovania inštitúcií uvádza bádateľov a bádateľky do rozporu medzi vnútorným presvedčením o hlbokom zmysle svojej práce a vonkajšími podmienkami, ktoré jej zmysel spochybňujú. Pokračujeme v nej často najmä preto, lebo si uvedomujeme potrebnosť humanitných vied pre fungovanie tejto krajiny. Vďaka nim sa spoločnosť scitlivuje, neorientuje sa krátkozrako na momentálny výkon, ekonomické ukazovatele, rentabilitu, naopak, núti nás k premýšľaniu, kritickému mysleniu a zodpovednosti voči ľuďom i prírode.

              Preto je naším cieľom deklarovať otvorenú kritiku systému, ktorý humanitným vedám nielenže nepraje, ale ich degraduje a likviduje, a zároveň otvoriť diskusiu, ktorá by pomohla navrhnúť riešenia a vyvinúť tlak na transformáciu kritérií hodnotenia.

 

8.. decembra 2017 – 18. januára 2018, Bratislava – Nitra – Košice

 

Mgr. Veronika Rácová, PhD., UKF v Nitre

Mgr. Ivana Hostová, PhD., PU v Prešove       

 

 

Poznámka: Pôvodná verzia vyhlásenia odznela pri príležitosti konferencie Poetika poézie a jej prekladu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 7. a 8. decembra 2017 pod záštitou Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

 

 

 

 


[i] Bianchi, G., Višňovský, E. 2016. Niet elity bez komunity, ani globality bez lokality. In: Dennik N (9. októbra 2016). Dostupné z:

 https://dennikn.sk/579035/niet-elity-bez-komunity-ani-globality-bez-lokality/.

[ii] Krekovič, E. Diskriminácia spoločenských (a humanitných) vied. In: Forum historiae. Dostupné z: http://forumhistoriae.sk/-/diskriminacia-spolocenskych-a-humanitnych-vied.

[iii] Zdroj: Eurostat, Gross domestic expenditure on R&D. Dostupné z: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=t2020_20&plugin=1.

[iv] Kritickej analýze vzťahu metodiky rozpisu dotácií a publikačných výstupov sa podrobne venoval Pekár (Pekár, M. 2016. Historik medzi mlynskými kameňmi. (Analýza aktuálnych kritérií hodnotenia kvality výstupov vysokoškolského výskumu v oblasti historických vied na Slovensku a ich praktické dôsledky). In: Historický časopis, roč. 64, č. 4, s. 683 – 698. Dostupné tiež z: http://bit.ly/2Bp7cht.

[v] Zdroj: OPATRENIE DEKANA 2016 č. 4 na hodnotenie kľúčových indikátorov výkonov vysokoškolských učiteľov na Prešovskej univerzite v Prešove, Filozofickej fakulte. Dostupné z: http://www.unipo.sk/public/media/12512/Opatrenie%20dekana_2016-4.pdf.

[vi] Hicks, D. et al. 2015. Bibliometrics: The Leiden Manifesto for research metrics. In: Nature roč. 520, č. 7548, s. 429 – 431. Slovenský preklad dostupný z: http://www.leidenmanifesto.org/uploads/4/1/6/0/41603901/leidenmanifesto_svk.pdf.