Od marca tohto roku sme na stránkach Plav-u postupne publikovali odpovede na otázky bilančnej ankety Tri desaťročia slovenskej literatúry (1989 – 2019), začiatkom novembra sme ju uverejnením posledného (šiesteho) bloku odpovedí uzavreli. Koncepcia ankety a formulácia otázky boli s malými modifikáciami prevzaté z podobného podujatia, ktoré pripravila redakcia Slovenských pohľadov v r. 1988. V oboch prípadoch išlo o bilanciu niekoľkých desaťročí domácej literatúry, Slovenské pohľady sa venovali obdobiu rokov 1948 – 1988, Plav trom desaťročiam po r. 1989. Účastníci ankety odpovedali na otázku:
Ktoré dielo slovenskej literatúry z oblasti
1. poézie, 2. prózy, 3. literatúry faktu a 4. esejistiky, kritiky a literárnej vedy
pokladáte v uplynulom tridsaťročí za také podstatné a závažné, že by ste ho postavili na prvú priečku svojho hodnotového rebríčka?
Redakcia Plav-u oslovila 139 spisovateľov, literárnych kritikov, literárnych vedcov, slovakistov, prekladateľov a vydavateľov, ale aj ďalších účastníkov domáceho literárneho života, ako prvých niektorých účastníkov spomenutej ankety Slovenských Pohľadov. Dostali a publikovali sme 42 odpovedí.
Vyhodnotenie nebolo také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Formulácia anketovej otázky smerovala len na jedno dielo v každej kategórii, ale viacerí z prispievateľov uvádzali diel viac a iní sa zamerali na osobnosť autora a konkrétne dielo nezmienili. Dá sa tomu rozumieť, zodpovedá to pre literatúru určujúcemu dialogickému princípu, vzájomnej komunikácii a dopĺňaniu viacerých hlasov. Anketa však nastolila trochu iný, herný princíp, ktorého podstatnou zložkou je súťaženie. Jeho výsledky však netreba absolutizovať, podstatnejšie je, či z priebehu hry dokážeme vyťažiť aj niečo iné než len meno víťaza. Aby však mala zmysel, musí zachovávať vlastné pravidlá. Vyhodnotenie preto nebude založené na prostom súčte hlasov odovzdaných jednotlivým dielam, ale bude mať pomerný charakter. Vychádzame z predpokladu, že každý z účastníkov má v každej kategórii jeden hlas. Ak uviedol viac diel, nedostanú všetky po jednom hlase, ale podiel z neho v pomere k počtu diel (ak niekto napríklad uviedol štyri diela, každé z nich získava štvrtinový či 25 % podiel). V prípade, že respondent vyslovene zdôraznil jedno dielo ako prvé a uviedol aj ďalšie, získava toto dielo jeden hlas a tvorcovia ďalších budú evidovaní v inej kategórii, s ktorou sme pôvodne nepočítali, medzi autormi. V každej kategórii uvádzame diela, ktoré pri tomto systéme vyhodnotenia získali dva a viac hlasov (meno autora, názov diela, rok prvého vydania a v zátvorke dosiahnutý výsledok zaokrúhlený na jedno desatinné číslo).
1. POÉZIA:
Štefan Strážay: Interiér, 1992.
(2,4)
Peter Macsovszky: Strach z utópie, 1994.
(2,3)
2. PRÓZA:
Peter Pišťanek: Rivers of Babylon, 1991.
(4,4)
Peter Pišťanek: Mladý Dônč, 1993.
(3,2)
Rudolf Sloboda: Krv, 1991.
(2,6)
3. LITERATÚRA FAKTU:
Andrej Sarvaš, Martin Lipták, Miroslav Beňák, Michal Tornyai: Čierne diery. Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska, 2018.
(2,3)
Dušan Mikolaj: Tlejúce slnko, 1994.
(2,0)
4. ESEJISTIKA, KRITIKA A LITERÁRNA VEDA:
Jaroslav Šrank: Individualizovaná literatúra, 2013.
(4,2)
Andrea Bokníková: Potopené duše, 2017.
(2,25)
Peter Zajac, Anton Vydra: Pokušenia Dominika Tatarku, 2018.
(2)
/Pozn.: Niektorí respondenti dali hlas týmto dielam v kategórii Literatúra faktu a Poézia (Potopené duše). Ich hlasy presúvame do tejto kategórie./
Najčastejšie uvádzané tituly z poézie i prózy sú z prvej polovice 90. rokov, v ďalších dvoch kategóriách ide takmer výlučne o knihy z posledných rokov (aj Mikolajova biografia maliara Bazovského Tlejúce slnko sa aktualizovali minuloročným novým vydaním).
Pôvodné zadanie ankety bolo orientované na jednotlivé diela, mnohé z odpovedí však vysunuli do popredia autorov. Viacerí respondenti uviedli ich mená bez odkazu na konkrétny titul, resp. so všeobecným odkazom na celok tvorby. Navyše anketa zameraná na jedno dielo hendikepuje produktívnych autorov, ktorí napísali viacero hodnotovo vyrovnaných kníh, pretože ich priaznivci s veľkou pravdepodobnosťou rozdelia svoje hlasy medzi jednotlivé diela. Markantné to bolo pri Pavlovi Vilikovskom, v ankete sa objavilo 13 (!) jeho kníh, takmer všetko, čo vydal po r. 1989. Zvýhodnení sú autori jednej výraznej knihy, ako sa ukázalo pri prózach, kde dominovala tvorba Petra Pišťanka koncentrovaná do dvoch titulov. To je dôvod, prečo uvádzame pri každej kategórii aj mená, ktoré sa najčastejšie vyskytli v odpovediach spolu s počtom zmienok v celku ankety.
1. POÉZIA
Peter Macsovszky (7)
Erik Jakub Groch (6)
Michal Habaj (6)
Mila Haugová (6)
2. PRÓZA
Pavel Vilikovský (17)
Ivana Dobrakovová (11)
Balla (10)
Peter Pišťanek (10)
/Pozn.: V súčte z kategórií Poézia a Próza získal Peter Macsovsky 11 hlasov (7 + 4)./
3. LITERATÚRA FAKTU
Andrej Bán (3)
František Mikloško (3)
4. ESEJISTIKA, KRITIKA A LITERÁRNA VEDA
Fedor Matejov (7)
Valér Mikula (7)
Jaroslav Šrank (7)
Anketa mala aj svoj generačný aspekt. Zúčastnilo sa jej 15 respondentov starších ako 60 rokov, 15 vo veku medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou a 12 mladších. Odpovede viac-menej potvrdzujú predpoklad generačných preferencií, preto zaujímavejšie bude sústrediť sa na výnimky, na tých, ktorí dokážu osloviť čitateľov naprieč vekovým spektrom. Tvorbu Pavla Vilikovského uviedlo 8 príslušníkov staršej generácie, 4 zo strednej, ale až 5 z mladších, u Ivany Dobrakovovej je tento pomer 2 : 3 : 6 (tu aj ďalej uvádzam hlasy v poradí od najstarších k najmladším). Na rozdiel od nich Peter Pišťanek dominuje u štyridsiatnikov a päťdesiatnikov (6), kým u ostatných vekových kategórií získal – ako autor dvoch najúspešnejších prozaických kníh – pozoruhodne málo hlasov (1 a 2). Medzi básnikmi prekračujú generačný horizont Štefan Strážay (3 : 2 : 1) a Mila Haugová (3 : 1 : 2), kým Peter Macsovszky najviac oslovuje mladšiu generáciu (1 : 2 : 4 v poézii). V tejto súvislosti je zaujímavý recepčný osud Ivana Laučíka, ktorý dostal 4 hlasy od svojich vrstovníkov, ani jeden od strednej, ale už dva od mladšej generácie. Zo svojho generačného spektra sa v najväčšej miere vymkol literárny vedec Fedor Matejov: od „svojich“ (nad 60 rokov) získal 1 hlas, ale po 3 dostal tak od príslušníkov strednej, ako aj mladšej generácie.
Pri porovnaní aktuálnej ankety s tou, ktorú pred tridsaťjeden rokmi pripravila redakcia Slovenských pohľadov, vyvstáva otázka kontinuity. Koncom 80. rokov sa podujatia zúčastnilo 37 respondentov, medzi básnikmi dostal najväčší počet hlasov rozdelených medzi viacero diel Miroslav Válek (17, ďalšie štyri ako autor detskej poézie a 2 ako esejista), z prozaikov Ladislav Ballek (11) a Rudolf Sloboda (10), v kategórii Literatúra faktu Vojtech Zamarovský (8). Na pomedzí eseje a literárnej vedy pôsobiaci Alexander Matuška bol zaradený do druhej zo spomenutých kategórií, kde získal najviac (12) hlasov, v eseji tak dominoval Vladimír Mináč s 13 hlasmi. (V ankete boli aj otázky na detskú literatúru a dramatickú tvorbu, najviac hlasov tu dostali Ľubomír Feldek 10 a Peter Karvaš 7.) S výnimkou A. Matušku v závere 80. rokov ešte všetci menovaní žili, no len niektorí z nich ako tvorcovia prešli do novej éry. Nakrátko, ale výrazne Rudolf Sloboda – ide o jediného autora, ktorého meno a dielo boli živo frekventované v oboch anketách. Ostatné je už história.
Od marca tohto roku sme na stránkach Plav-u postupne publikovali odpovede na otázky bilančnej ankety Tri desaťročia slovenskej literatúry (1989 – 2019), začiatkom novembra sme ju uverejnením posledného (šiesteho) bloku odpovedí uzavreli. Koncepcia ankety a formulácia otázky boli s malými modifikáciami prevzaté z podobného podujatia, ktoré pripravila redakcia Slovenských pohľadov v r. 1988. V oboch prípadoch išlo o bilanciu niekoľkých desaťročí domácej literatúry, Slovenské pohľady sa venovali obdobiu rokov 1948 – 1988, Plav trom desaťročiam po r. 1989. Účastníci ankety odpovedali na otázku:
Ktoré dielo slovenskej literatúry z oblasti
1. poézie, 2. prózy, 3. literatúry faktu a 4. esejistiky, kritiky a literárnej vedy
pokladáte v uplynulom tridsaťročí za také podstatné a závažné, že by ste ho postavili na prvú priečku svojho hodnotového rebríčka?
Redakcia Plav-u oslovila 139 spisovateľov, literárnych kritikov, literárnych vedcov, slovakistov, prekladateľov a vydavateľov, ale aj ďalších účastníkov domáceho literárneho života, ako prvých niektorých účastníkov spomenutej ankety Slovenských Pohľadov. Dostali a publikovali sme 42 odpovedí.
Vyhodnotenie nebolo také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Formulácia anketovej otázky smerovala len na jedno dielo v každej kategórii, ale viacerí z prispievateľov uvádzali diel viac a iní sa zamerali na osobnosť autora a konkrétne dielo nezmienili. Dá sa tomu rozumieť, zodpovedá to pre literatúru určujúcemu dialogickému princípu, vzájomnej komunikácii a dopĺňaniu viacerých hlasov. Anketa však nastolila trochu iný, herný princíp, ktorého podstatnou zložkou je súťaženie. Jeho výsledky však netreba absolutizovať, podstatnejšie je, či z priebehu hry dokážeme vyťažiť aj niečo iné než len meno víťaza. Aby však mala zmysel, musí zachovávať vlastné pravidlá. Vyhodnotenie preto nebude založené na prostom súčte hlasov odovzdaných jednotlivým dielam, ale bude mať pomerný charakter. Vychádzame z predpokladu, že každý z účastníkov má v každej kategórii jeden hlas. Ak uviedol viac diel, nedostanú všetky po jednom hlase, ale podiel z neho v pomere k počtu diel (ak niekto napríklad uviedol štyri diela, každé z nich získava štvrtinový či 25 % podiel). V prípade, že respondent vyslovene zdôraznil jedno dielo ako prvé a uviedol aj ďalšie, získava toto dielo jeden hlas a tvorcovia ďalších budú evidovaní v inej kategórii, s ktorou sme pôvodne nepočítali, medzi autormi. V každej kategórii uvádzame diela, ktoré pri tomto systéme vyhodnotenia získali dva a viac hlasov (meno autora, názov diela, rok prvého vydania a v zátvorke dosiahnutý výsledok zaokrúhlený na jedno desatinné číslo).
1. POÉZIA:
Štefan Strážay: Interiér, 1992.
(2,4)
Peter Macsovszky: Strach z utópie, 1994.
(2,3)
2. PRÓZA:
Peter Pišťanek: Rivers of Babylon, 1991.
(4,4)
Peter Pišťanek: Mladý Dônč, 1993.
(3,2)
Rudolf Sloboda: Krv, 1991.
(2,6)
3. LITERATÚRA FAKTU:
Andrej Sarvaš, Martin Lipták, Miroslav Beňák, Michal Tornyai: Čierne diery. Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska, 2018.
(2,3)
Dušan Mikolaj: Tlejúce slnko, 1994.
(2,0)
4. ESEJISTIKA, KRITIKA A LITERÁRNA VEDA:
Jaroslav Šrank: Individualizovaná literatúra, 2013.
(4,2)
Andrea Bokníková: Potopené duše, 2017.
(2,25)
Peter Zajac, Anton Vydra: Pokušenia Dominika Tatarku, 2018.
(2)
/Pozn.: Niektorí respondenti dali hlas týmto dielam v kategórii Literatúra faktu a Poézia (Potopené duše). Ich hlasy presúvame do tejto kategórie./
Najčastejšie uvádzané tituly z poézie i prózy sú z prvej polovice 90. rokov, v ďalších dvoch kategóriách ide takmer výlučne o knihy z posledných rokov (aj Mikolajova biografia maliara Bazovského Tlejúce slnko sa aktualizovali minuloročným novým vydaním).
Pôvodné zadanie ankety bolo orientované na jednotlivé diela, mnohé z odpovedí však vysunuli do popredia autorov. Viacerí respondenti uviedli ich mená bez odkazu na konkrétny titul, resp. so všeobecným odkazom na celok tvorby. Navyše anketa zameraná na jedno dielo hendikepuje produktívnych autorov, ktorí napísali viacero hodnotovo vyrovnaných kníh, pretože ich priaznivci s veľkou pravdepodobnosťou rozdelia svoje hlasy medzi jednotlivé diela. Markantné to bolo pri Pavlovi Vilikovskom, v ankete sa objavilo 13 (!) jeho kníh, takmer všetko, čo vydal po r. 1989. Zvýhodnení sú autori jednej výraznej knihy, ako sa ukázalo pri prózach, kde dominovala tvorba Petra Pišťanka koncentrovaná do dvoch titulov. To je dôvod, prečo uvádzame pri každej kategórii aj mená, ktoré sa najčastejšie vyskytli v odpovediach spolu s počtom zmienok v celku ankety.
1. POÉZIA
Peter Macsovszky (7)
Erik Jakub Groch (6)
Michal Habaj (6)
Mila Haugová (6)
2. PRÓZA
Pavel Vilikovský (17)
Ivana Dobrakovová (11)
Balla (10)
Peter Pišťanek (10)
/Pozn.: V súčte z kategórií Poézia a Próza získal Peter Macsovsky 11 hlasov (7 + 4)./
3. LITERATÚRA FAKTU
Andrej Bán (3)
František Mikloško (3)
4. ESEJISTIKA, KRITIKA A LITERÁRNA VEDA
Fedor Matejov (7)
Valér Mikula (7)
Jaroslav Šrank (7)
Anketa mala aj svoj generačný aspekt. Zúčastnilo sa jej 15 respondentov starších ako 60 rokov, 15 vo veku medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou a 12 mladších. Odpovede viac-menej potvrdzujú predpoklad generačných preferencií, preto zaujímavejšie bude sústrediť sa na výnimky, na tých, ktorí dokážu osloviť čitateľov naprieč vekovým spektrom. Tvorbu Pavla Vilikovského uviedlo 8 príslušníkov staršej generácie, 4 zo strednej, ale až 5 z mladších, u Ivany Dobrakovovej je tento pomer 2 : 3 : 6 (tu aj ďalej uvádzam hlasy v poradí od najstarších k najmladším). Na rozdiel od nich Peter Pišťanek dominuje u štyridsiatnikov a päťdesiatnikov (6), kým u ostatných vekových kategórií získal – ako autor dvoch najúspešnejších prozaických kníh – pozoruhodne málo hlasov (1 a 2). Medzi básnikmi prekračujú generačný horizont Štefan Strážay (3 : 2 : 1) a Mila Haugová (3 : 1 : 2), kým Peter Macsovszky najviac oslovuje mladšiu generáciu (1 : 2 : 4 v poézii). V tejto súvislosti je zaujímavý recepčný osud Ivana Laučíka, ktorý dostal 4 hlasy od svojich vrstovníkov, ani jeden od strednej, ale už dva od mladšej generácie. Zo svojho generačného spektra sa v najväčšej miere vymkol literárny vedec Fedor Matejov: od „svojich“ (nad 60 rokov) získal 1 hlas, ale po 3 dostal tak od príslušníkov strednej, ako aj mladšej generácie.
Pri porovnaní aktuálnej ankety s tou, ktorú pred tridsaťjeden rokmi pripravila redakcia Slovenských pohľadov, vyvstáva otázka kontinuity. Koncom 80. rokov sa podujatia zúčastnilo 37 respondentov, medzi básnikmi dostal najväčší počet hlasov rozdelených medzi viacero diel Miroslav Válek (17, ďalšie štyri ako autor detskej poézie a 2 ako esejista), z prozaikov Ladislav Ballek (11) a Rudolf Sloboda (10), v kategórii Literatúra faktu Vojtech Zamarovský (8). Na pomedzí eseje a literárnej vedy pôsobiaci Alexander Matuška bol zaradený do druhej zo spomenutých kategórií, kde získal najviac (12) hlasov, v eseji tak dominoval Vladimír Mináč s 13 hlasmi. (V ankete boli aj otázky na detskú literatúru a dramatickú tvorbu, najviac hlasov tu dostali Ľubomír Feldek 10 a Peter Karvaš 7.) S výnimkou A. Matušku v závere 80. rokov ešte všetci menovaní žili, no len niektorí z nich ako tvorcovia prešli do novej éry. Nakrátko, ale výrazne Rudolf Sloboda – ide o jediného autora, ktorého meno a dielo boli živo frekventované v oboch anketách. Ostatné je už história.
(Vladimír Barborík pôsobí v Ústave slovenskej literaúry SAV.)
- prečítané 3940x
