Juraj Novák – Richard E. Pročka: Bartfay medzi nami. Príbeh troch chrenovských sôch. Nitra: Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2022
Na Slovensku sa v súčasnosti intenzívne venuje pozornosť mestskému životnému priestoru v regionálnom kontexte, v rôznych väčších i menších mestách. Publikácia Bartfay medzi nami sa detailne sústredí na tri plastiky osadené na sídlisku Chrenová. A aj to stačí – kniha ponúka nielen rozbory Bartfayho diel či význam sídliskových plastík ako takých. Na príklade troch sôch autori tiež sprítomňujú, ako sa skrášľovali socialistické sídliská, opisujú dynamiku dobovej práce výtvarných umelcov a mechanizmy kultúrnej politiky. Odhaľujú však aj čosi zásadnejšie: všeobecne nízke povedomie o estetických aspektoch sídlisk a súčasný pomer mestského obyvateľstva k vlastnému životnému priestoru, ktorý sa vyznačuje najmä nezáujmom. Časť knihy vyhradená denníkovým zápiskom z niekoľkoročného obdobia práce na identifikovaní, reštaurovaní a znovuosadení Bartfayho sôch zároveň ponúka vo vzťahu k dedičstvu socialistického verejného priestoru svedectvo z prvej ruky o zlom stave pamiatkovej starostlivosti. Tá je odkázaná na hŕstku zanietených lokálpatriotov a dobrovoľníkov a ich obmedzené a obmedzované časové a finančné možnosti.
Eugen Gindl: Proti srsti (Kronika). Výber publicistických textov z rokov 2006 – 2021. Editor Ján Púček. Žilina: Absynt, 2023
Publicistické texty Eugena Gindla majú skvelú vlastnosť: napriek tomu, že v zásade komentujú konkrétne udalosti a spoločenské pohyby, nestrácajú na hodnote ani s odstupom času. Dôvodov je viacero, všetky pritom vychádzajú z toho, že Gindl patril k otvorenému, rozhľadenému a z dnešného pohľadu atypickému typu publicistu. V stĺpčekoch a úvahách v prítomnom súbore konzistentne a zanietene formuloval cenné názory na domácu aj zahraničnú politiku, textami sa súčasne nesie úprimná zvedavosť, informovanosť a predovšetkým nie celkom samozrejmý podtón empatie a solidarity bez pátosu a prázdneho apelu. A čo je azda ešte zriedkavejšie v publicistickej spisbe na Slovensku, Gindlove komentáre sa čítajú s ľahkosťou a svižne, neraz nimi prestupuje zmysel pre ostrý, no nie zákerný humor. K akýmkoľvek témam sa Gindl vyslovoval (a nebolo ich málo), jeho prístup sa v jadre zakladal na prísnom étose, ktorý vyrastal z potreby dialógu, dôvery, zodpovednosti a participácie na tvorbe občianskej spoločnosti. Bez toho všetkého – ako napísal v komentári z novembra 2006 – bude demokracie čoraz viac, len demokratov akosi nebude pribúdať.
Kvet Nguyen: Všetko, čo nás spája. Príbeh slovenskej Vietnamky. Bratislava: N Press, 2024
Fotografka Kvet Nguyen odkrýva v knihe na rozhraní publicistiky a autobiografie stav vietnamskej menšiny na Slovensku na prípade svojej rodiny. Hoci jednotlivé, krátke kapitoly nie sú napísané nijak oslnivo a kniha má ako celok laxnú kompozíciu, je za ňou zreteľný zámer – vypovedať o prítomnej, no pre širšiu spoločnosť z veľkej časti neznámej menšinovej skúsenosti a situácii. Situáciu charakterizoval najmä obojsmerne vyhýbavý vzťah medzi uzavretou minoritou a majoritou, ktorá sa o Vietnamcov a ich integráciu v podstate nijak nestarala. V zmesi úvah (tu a tam podopretých odkazmi na relevantnú literatúru) a opisov života vietnamskej rodiny na Slovensku autorka ukazuje odlišnosti v predstavách o každodennosti minoritnej komunity a väčšinovej spoločnosti. Príslušníci komunity sa tak ocitajú na pomedzí: Nguyen píše o nemožnosti byť Slovenkou vzhľadom na svoj pôvod a o nemožnosti byť Vietnamkou kvôli zažitým kultúrnym vzorcom – alebo, naopak, i keď skôr limitovane, aj o možnosti byť obojím zároveň. Kniha v mnohých ohľadoch otvára oči, no príliš často namiesto o všednosti hovorí o banalitách. Je dôležitá a informatívna – na dlhé zamyslenie, ale predsa len jedno prečítanie.
(Viliam Nádaskay pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i.)
- prečítané 789x
