Plav

V posledných rokoch nachádza Eva Maliti Fraňová inšpiráciu v životných osudoch historických osobností. Nedávno zamerala svoju pozornosť na francúzsku spisovateľku Louise de Vilmorinovú (O príjemných pocitoch, 2021), tentoraz sa venuje Jozefovi Ignácovi Bajzovi v čase jeho štúdia na viedenskom Pázmaneu. Formatívne obdobie strávené v prostredí rakúsko-uhorskej veľkomestskej akadémie ponúka autorke bohatý materiál na fabuláciu, na odkrývanie Bajzových „tajomstiev“, ktoré neprekročia bulvárne rámce. Zo všetkých potenciálne plodných miest našla autorka najľahšiu cestu von v podobe klišé, deus ex machina barličiek a tautológií, ktoré najviac text infantilizujú: „Vravela o ňom, že je rojko, pretože odjakživa veľa sníval“ (s. 7); „Chcel sa stať spisovateľom a písať knihy“ (s. 8); „Slovenská reč od toho ich nezáujmu celá zľadovatela, pokryla sa ľadmi“ (s. 32).

Pri každej možnej príležitosti sa príbeh odkloní od samotného Bajzu a približuje život dvoch vedľajších ženských postáv: jeho milenky Renáty a Frau Virži, majiteľky nevestinca, v ktorom Renáta pracuje. Tieto digresie príbeh síce neobohacujú, no sú často čitateľsky zaujímavejšie ako Jozefove vandrovky po Viedni: ten, napriek očakávaniam, ktoré nastavuje titul knihy, totiž veľa tajomstiev nemá. Výsledkom však je, že v románe dostávajú nelogicky široký priestor postavy, ktoré majú skôr charakter rekvizít. Frau Virži pripomína draka: je posadnutá truhlicou s dukátmi, stráži princeznú (Renátu) vo veži (vo verejnom dome), no pre Bajzov milostný vzťah nepredstavuje hrozbu, nedôjde ani k rytierskej konfrontácii. Predsa si však bezdôvodne vyslúžila kapitolu venovanú svojmu rodinnému pozadiu a detstvu. Výsledkom je krátky exkurz, ktorý ju ako postavu neprehlbuje – zostáva karikatúrou. O to nepochopiteľnejšie je rozhodnutie uzavrieť román jej denníkovými zápiskami, ktoré explikujú fakty, čitateľovi dávno známe z predchádzajúcej kapitoly: Renáta čaká s Bajzom dieťa, Bajza za ňou už neprichádza, a tak ju Virži vydáva za chlipného zákazníka. Román, kolísajúci medzi redundanciou a rýchlokvasenými riešeniami, tak príznačne uzatvárajú duplikované informácie.  

Jedným z Bajzových tajomstiev má byť prostitútka Renáta (ide o autorkinu umeleckú licenciu). Jej vzťah s Jožom, ako je Bajza v románe familiárne titulovaný, zostáva dlho platonický, nakoniec ich k fyzickej blízkosti privedie spoločná práca na texte. Renáta pritom nie je vykreslená ako nadaná či duchaplná rozprávačka. Mená postavám vyberá na základe skúseností zo zahraničných verejných domov, jej vklad do Bajzovho románu je motivovaný snami a v jednom prípade sa dokonca dostáva do tranzu, v ktorom mu sprostredkováva suchopárne, všeobecné informácie o jeho budúcom texte: „Napíšeš dielo o mládencovi, ktorému dáš meno René, teda znovuzrodený. Ten mládenec šťastlivo prežije veľa príhod, na svojich cestách si vypočuje a uvidí veľa poučného, preto sa napokon i sám bude cítiť, akoby sa znovu zrodil“ (s. 183). Jozef nakoniec vďaka Renátiným vnuknutiam a informáciám o jej bývalých klientoch napíše svoj román, výsledkom zblíženia je nielen postkoitálny smútok, ale aj potomok.

Bajzov vzťah k  budúcej tvorbe pripomína chlapčenské sny o superhrdinoch: „A potom si uvedomil, že spisovateľ má byť nielen veľký, to prichádza akosi samo, ale mal by byť hlavne múdry. V tom je jeho veľkosť“ (s. 18). Identitu spisovateľa zakladá na plytkých predstavách a opiera o vágne hodnoty, voči ktorým sa vymedzuje povrchne a skratkovito: „Každý vie, že ľudia, ak môžu, vždy rozhodnú zle. Iba zopár ľudí na svete má nos na to, čo je dobré, medzi nimi dozaista Jožova mamka Barbora, ktorá však nechce, aby sa stal spisovateľom. Ale veď byť spisovateľom nie je zlé, to je dobré. A Jožo si povedal, že až taký nos na dobré a zlé mamka nemá“ (s. 131). Opis Bajzových dní sa končieva promptnými, banálnymi konštatáciami, pripomínajúcimi denníkové zápisky z letných táborov: „Po vybavení formalít prešiel do ďalšej miestnosti, kde dostal kleriku a ostatné kusy oblečenia pázmánistu. A už tu bol večer, viac sa nedalo nikam ísť“ (s. 17). Jozefov výklad textov, ktoré číta, a udalostí, ktorých je svedkom, je naivný. Štúdium a literatúra nielenže Bajzu neovplyvnia osobnostne, no neinšpirujú ho ani k hlbším zamysleniam o jazyku vlastného textu. Problém, pre predlohu zrejme kľúčový, sa v románe odbíja laxným odvolávaním sa na autenticitu: „On prebudí Slovač! Keď bude v študovni, na papier poukladá slovenské vety tak, aby boli ako naozaj“ (s. 33); „a Jožo písal, ako mu zobák narástol“ (s. 207).

Autorka sa v doslove odvoláva na zásadu antickej rétoriky docere et delectare, no jej pokus túto maximu uplatniť vedie k retardácii rozprávania. Reč protagonistu i ľahko zameniteľných vedľajších postáv je prostoduchá a strnulá zároveň, viac než uvoľnený hovorový prejav pripomína prednášku. Na týchto miestach zrejme Maliti Fraňová zúročuje vlastný výskum, syntetizuje poznatky, v románe však pôsobia neorganicky. Únavné sú aj časti, v ktorých rozprávač prerozpráva pasáže zo Starého zákona či z Candida; odhaľujú síce Bajzove inšpiračné zdroje, no prvoplánovo a deskriptívne.

V docere bola Maliti Fraňová neúspešná, zostáva ešte posúdiť, či sa jej podarilo naplniť aspoň druhú časť ambície: pobaviť. Etela Farkašová vo svojej recenzii (Romboid 2/2024) označuje román za hravý, vyzdvihuje autorskú intuíciu či „vtipné premostenia medzi medzi nimi [Candidom a Bajzom], ktoré cítime vo viacerých zápletkách či odkazoch“. Výber váhavého, intuitívneho slovesa „cítiť“ je na mieste: takýto záver je výsledkom projekcie, respektíve omylu. Miesto hravosti či vtipu by bolo azda trefnejšie hovoriť o konkrétnych účinkoch uplatnenej autorkinej intuície; o samoúčelnej afektívnosti, ktorou trpia postavy aj rozprávač, a o bulvárnom zjednodušení, na ktorom Maliti Fraňová stavia svoju fabuláciu. Tomu by zodpovedal aj názov románu, avšak nie je v ňom toľko pikantérií, aby sme ho mohli považovať za ľahkú žánrovú lektúru. Pokiaľ ide o poučenie, fakty sú v ňom podané deklaratívne a zjednodušene. Nie je celkom zrejmé, akej čitateľskej skupine bol určený.

(Nina Podmanická pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.)