Plav

Roman Michelko je dlhoročným členom predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a viac ako dve desaťročia riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). Aký je význam tohto vydavateľstva v kontexte súčasnej pôvodnej tvorby? Iste, kvalitu možno hodnotiť rôzne, no napríklad počas osemnástich ročníkov ceny Anasoft litera malo VSSS vo finálovej desiatke spolu šesť kníh od dvoch autoriek (po tri od Zuzy Cigánovej a Etely Farkašovej, ktorá raz získala aj hlavnú cenu). Celkovo sa do desiatky najlepších diel v priebehu rokov dostalo takmer deväťdesiat autorov. Podiel autoriek z VSSS na celkovom počte finalistov teda nepresiahol 2,5 percenta. Relatívne nízky je tiež podiel kníh z VSSS, ktoré sa prekladajú do iných jazykov a získavajú na to podporu grantového systému SLOLIA. Projekty SSS na čele s Literárnym týždenníkom majú dlhodobo problém uspieť aj v programoch Fondu na podporu umenia (FPU).

Anasoft litera a SLOLIA majú výber ocenených, resp. podporených kníh založený na expertnom princípe, výber je formalizovaný štatútmi a sú definované situácie považované za konflikt záujmu. Hoci na webe VSSS ho R. Michelko označuje za „prestížne“, vydavateľstvo bolo v oblasti pôvodnej tvorby dlhodobo málo úspešné – možno preto, že podľa Stanov SSS je jeho prioritou vydávanie tvorby členov spolku. Iná situácia je napríklad pri oceneniach udeľovaných Literárnym fondom, kde sú výbory jednotlivých sekcií zložené zo zástupcov stavovských organizácií. Výbor sekcie pôvodnej tvorby má v súčasnosti sedem členov, z nich traja sú členmi SSS, pričom publikácie VSSS sú Literárnym fondom pravidelne oceňované výročnými cenami.

R. Michelko, ktorý sa po ostatných parlamentných voľbách stal aj predsedom výboru NR SR pre kultúru a médiá, sa manažérsky problém s neúspešným symbolickým aj finančným oceňovaním svojej práce rozhodol vyriešiť politicky. Ako nominant SNS sa pod zástavou ministerky kultúry pustil do reformy umeleckých fondov a pri ich kritike aplikuje rovnaký model, aký od zástupcov SSS počúvame roky.

Ak teda R. Michelko hovoril 7. februára 2024 na tlačovej besede ministerstva kultúry o nutnej reforme umeleckých fondov, treba pripomenúť, že je v tejto agende stále predovšetkým zástupcom SSS a obsahovo a argumentačne sa zhoduje s dvoma spolkovými petičnými výzvami z ostatného obdobia. Tieto výzvy sú sumárom ich predstáv o správnej štátnej kultúrnej politike. Charakterizuje ich etatizmus a protekcionizmus a zvýšená pozornosť sa v nich venuje podpore tribalistického, kmeňového systému prerozdeľovania finančných prostriedkov. Ide o otvorený list Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a ministerke kultúry Slovenskej republiky Zachráňme etablované literárne, umelecké a kultúrno-spoločenské časopisy! a výzvu Za pluralitu názorov – na podporu iniciatívy MK SR novelizovať zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia.

 „Ide o kultúru a kultúrnosť celej našej spoločnosti,“ píšu signatári prvej zmienenej výzvy na záchranu Literárneho týždenníka a Dotykov, ktoré personálne rozličné komisie FPU už niekoľko rokov po sebe nepodporili finančnou dotáciou. Treba s nimi súhlasiť – a oba texty si pozorne prečítať.

***

Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a viceprezident SC PEN Vladimír Skalský, známy aj potrebou na dennej báze mapovať svoje aktivity na sociálnej sieti, zverejnil 5. februára 2024 na Facebooku pozvánku na septembrový 90. kongres PEN International v Santiagu de Chile. Financovanie tejto náročnej cesty si pod statusom vzápätí poistil pripojeným komentárom: „Dúfajme, že náklady na túto dôležitú reprezentáciu Slovenska pokryje Fond na podporu umenia ako tradične.“

Ako si túto reprezentáciu predstavuje, priblížil 16. februára, keď predsedníctvo Slovenského centra PEN verejne odsúdilo, že niektorí členovia politickej strany SMER podali trestné oznámenie na novinára a spisovateľa Martina M. Šimečku za jeho verejne vyslovené názory. Od vyhlásenia sa Vladimír Skalský dištancoval a zverejnil svoje „disentné“ stanovisko: „Z môjho pohľadu je podať trestné oznámenie občianske právo kohokoľvek. Či ide o naplnenie skutkovej podstaty hanobenia rasy, národa a presvedčenia, to musia posúdiť orgány činné v trestnom konaní a reagovať by sme mali, len keby tie rozhodli zjavne pochybným spôsobom. Keď si predstavím, že by niečo podobné povedal o Židoch či Rómoch, nepochybne by ten výrok bol vnímaný veľmi zle. Samozrejme existuje prístup, ktorý majú v USA, že slovom nie je možné spáchať trestný čin. V Európe to tak nie je a je možné spáchať ho popieraním holocaustu, rovnako ako hanobením rasy, národa a presvedčenia, či ohováraním. Neviem ani nechcem suplovať orgány činné v trestnom konaní pri posudzovaní, či ten výrok takýto bol.“

(foto: Roman Michelko, screenshot z tlačovej besedy MK SR 7. 2. 2024, zdroj: TASRTV)

(Radoslav Passia pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i.)