Plav

Ondrej Ficeri: Luník IX. Zrod rómskeho geta. Bratislava: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., 2022

Historik Ondrej Ficeri sa vo svojich Potrianonských Košiciach (2019) venoval premenám etnickej identity mesta v medzivojnovom období. V ďalšej monografii na túto výskumnú tému do istej miery nadväzuje, píše v nej o povestnom košickom rómskom sídlisku Luník IX, ktoré vzniklo začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia. Zreteľný je aj jeho cieľ – demaskovať urbánny mýtus o pôvodne vzorovom sídlisku, kde mali spolunažívať zložky ABC (armáda, bezpečnosť, Cigáni).

Fenomén Luník IX autor predstavuje v komplexnej perspektíve historického vývinu rómskeho osídlenia mesta, pričom vysvetľuje dobové sociálno-etnické politiky, ako aj urbanisticko-stavebné a ekonomické problémy. Výklad sprevádza obrazová a pramenná príloha. Čítanie miestami brzdí toporná „vedečtina“, v istých momentoch aj aktivistická, hodnotiaca perspektíva a opakovanie niektorých tém a formulácií. Našťastie, tieto problémy ukazujú skôr na nedocenenie editorskej práce na vedeckom texte a neprekrývajú výsledky autorovej práce.

Kniha zároveň upozorňuje na možnosti lokálnej politiky v druhej polovici normalizačného obdobia. Genéza sídliska, podľa Ficeriho výskumu od začiatku koncipovaného ako rómske geto, je totiž v istom zmysle príkladom „šedej zóny“ dobovej politiky. Regionálne elity tu totiž konali v rozpore s oficiálnou koncepciou povinného rozptylu rómskeho obyvateľstva.

Andrzej Stasiuk: Cestou do Babadagu. Preložil Karol Chmel. Žilina: Absynt, 2023

„Namiesto toho, aby sme sa vydali po stopách dajme tomu Lajosa Kossutha, putovali sme po stopách najlacnejších tabakových výrobkov“ (s. 63), píše autobiografický rozprávač cestopisného románu Andrzeja Stasiuka Cestou do Babadagu (poľ. orig. 2004) a charakterizuje tak „špinavú“ poetiku svojich opakovaných ciest postsocialistickou strednou a východnou Európou z juhovýchodného Poľska cez Slovensko, Maďarsko až do rumunskej časti dunajskej delty.

Próza má mnoho vrstiev, zmienim sa len o jednej: Stasiuk špecificky zachytil fenomén východoslovenských rómskych osád skôr, než na seba spišskí, šarišskí či zemplínski Rómovia vzali svoju súčasnú literárnu podobu v jarmočných príbehoch Víťa Staviarskeho a takmer dvadsať rokov predtým, než sa objavil slovenský preklad autobiografického rozprávania Eleny Lackovej Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (1997, v slovenčine 2022). No nejde tu len o sociografické, tematologické „prvenstvá“. Stasiuk vnímal rómske osady a rómske postavy ako zvláštne estetikum, príznakový fenomén našej krajiny. Literárnymi prostriedkami zároveň ukázal jej postupnú, ale štruktúrne podstatnú premenu: „Za mestom, na úbočí, na terasách vyrytých do svahu, stáli ich domy. Už nie cudzie, nie staré a po niekom, ale ich skutočné. Pripomínali detské kresby – boli také jednoduché, malé a krehké. Vyzerali ako idey, ktoré sa práve začali materializovať“ (s. 22).

Patrik Banga: Skutečná cesta ven. Brno: Host, 2022

Periféria je pojem relatívny – pre niekoho ide o osady tretieho sveta na úbočiach spišských kopcov, pre iného zništované pavlačové domy na pražskom Žižkove. Takúto perifériu iného strihu tematizuje vo svojom literárnom debute rómsko-český novinár a hudobník Patrik Banga. Priestorovým východiskom jeho autobiografického rozprávania je žižkovská rómska societa v porevolučných deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Zámer prózy je v podstate „buditeľský“, jej spoločenské rámce určujú vzťahy medzi českou majoritou a rómskou minoritou, hlavnou témou je potom diskriminácia a jej prekonávanie občianskym aktivizmom, teda „cesta von“. V centre rozprávania stojí tínedžer, vzdorovitý rómsky chlapec z hudobníckej rodiny. Potrebuje sa vyhraniť, no zároveň chce byť ľudsky a spoločensky prijatý.

Nejde o literárny skvost, knihe chýba pevnejší tvar a za množstvom autentických zážitkov presvitá autorovo didaktizovanie. Napriek tomu Bangovmu rozprávaniu nemožno uprieť pútavosť danú surovosťou štýlu, priamočiarosťou vyjadrovania a sympatickým profilom mladého rozhnevaného hrdinu s odvahou vykročiť do iných svetov.

(Radoslav Passia pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i.)