Plav

Vážený pán Mgr. Marián Grupač, PhD.,
3. 10. 2016

adresujeme Vám stanovisko k Vašej publikácii Súčasná slovenská literatúra po roku 1989 s podtitulom a jadrom Heslár slovenských literárnych tvorcov debutujúcich po roku 1989, ktorú vydala Matica slovenská v roku 2015 s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ako aj k ďalším skutočnostiam, ktoré vyplývajú z materiálov uverejnených v časopise Knižná revue č. 6 a č. 7 – 8/2016.

Nebudeme Vás zaťažovať podrobným opisom knihy, pod ktorú ste sa podpísali ako hlavný autor, vedúci autorského kolektívu, teda ju veľmi dobre poznáte. Naše stanovisko vychádza najmä zo zistenia, že heslár, jadro Vašej publikácie, vznikol v zásade kompilačnou metódou, keď ste na vytvorenie svojho korpusu hesiel použili verejne dostupné, publikované texty (rôzneho žánrového zamerania) rôznych autorov, ktoré ste vo forme veľkých úryvkov preniesli do rubrík svojho heslára tak, že tento heslár sa blokmi cudzích textov v podstate vyčerpáva. V bio-bibliografických partiách ste doslovne prevzaté texty nanajvýš čiastkovo aktualizovali, ak to bolo potrebné vzhľadom na plynutie času a prísun nových faktov. Voči prevzatým textom tieto doplnky predstavujú len minimálny vklad. Ide napospol o verejne známe, ľahko dostupné údaje.

Váš výtvor tak podľa nás v žiadnom prípade nespĺňa podmienku pôvodnosti a originality, naopak, vystihuje ho dvojica výrazov: kompilát-parazit.

Kompilovanie v takej miere by bolo azda pochopiteľné, ak by Vaša kniha bola čítankou súčasných slovníkových hesiel k slovenskej literatúre, literárnokritických a publicistických textov. Vy ju však prezentujete ako heslár, teda ako prácu lexikografického rázu, a svoj kolektív ako autorov, nie ako zostavovateľov. Ani ste k nej nepristúpili ako k príprave čítanky zo súčasných textov, pretože vtedy je zvykom obrátiť sa na autorov/autorky, prípadne iné inštancie s autorskými a licenčnými právami a dohodnúť s nimi podmienky použitia ich textov. Tento postup ste nenaplnili, čo vedia tí/tie z nás, ktorí sú ich autormi/autorkami, a čo potvrdzuje aj Literárne informačné centrum ako držiteľ licenčných práv na obsah databázy, ktorú ste s takým potešením v masívnej miere exploatovali. (Zo 194 životopisov z Vášho heslára 98 vychádza zo životopisov v databáze LIC, zo 194 poznámok k tvorbe 150 pochádza z webstránky LIC.) Po upozornení zo strany LIC, konkrétne p. M. Bábikovou v Knižnej revue č. 6/2016, ste sa navyše v Knižnej revue č. 7 – 8/2016 pochválili, ako v tejto praxi naďalej pokračujete na stránkach prílohy Slovenských národných novín Orol tatranský a ako sa jej mienite držať aj pri prípadnom ďalšom, rozšírenom knižnom vydaní heslára.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ostro ohradzujeme voči takýmto pracovným metódam a verejne vyhlasujeme, že rozhodne nesúhlasíme s Vašou diskreditáciou literárnovednej práce a so zneužívaním našej práce a práce našich kolegov za takýchto podmienok či už v súčasnosti, alebo aj v budúcnosti.

Keď už ste nás týmto spôsobom zatiahli do svojho heslára, cítime potrebu vyjadriť sa aj k jeho ďalším parametrom. Odmietame v prvom rade Vašu degradáciu lexikografickej práce na použitie internetového prehliadača a klávesových skratiek Ctrl+C, Ctrl+V. (V heslári so 194 heslami figuruje viac ako 280 odkazov na internetové dokumenty.) To, že ste prevzatie cudzích textov ošetrili údajmi o využitých zdrojoch, z nášho hľadiska nerieši podstatu problému: existenčnú závislosť Vášho heslára od publikovaných výsledkov výskumnej práce iných autorov.

Za odborne neakceptovateľnú považujeme aj Vami zvolenú neštandardnú, super úspornú štruktúru hesiel. Každé heslo pozostáva z troch častí: zo vstupnej hlavičky s elementárnymi identifikačnými údajmi (verejne známe fakty), z biograficko-bibliografickej časti (fakty, celé súbory faktov prevzaté z iných zdrojov, čiastočne aktualizované + odkazy na zdroje) a z časti označenej názvom „poznámka k tvorbe“ (prevzatá charakteristika určitého diela alebo celej tvorby + údaje o zdroji). Táto štruktúra je maximálne úsporná, šetrí však najmä čas toho, kto takto koncipované heslá generoval, pretože ho nebrzdilo nič také banálne ako vlastný výskum a tvorba samotného textu hesla. Ústretovosť štruktúry voči čitateľovi je oveľa menšia až minimálna. V štruktúre napríklad chýba akýkoľvek, čo aj len výberový, zoznam ďalšej literatúry. Jednotlivé texty prevzaté do životopisno-bibliografickej časti aj do rubriky poznámka k tvorbe sú natoľko heterogénne, že heslár ako celok nemá žiadny vnútorný koncepčný jednotiaci moment. S údivom zaznamenávame, že ste ani len nepostrehli, ako Vám táto štruktúra a tento spôsob práce znemožnili dosiahnuť deklarovaný dokumentačný cieľ heslára.

Neakceptovateľné je pre nás aj to, ako reagujete na poukaz M. Bábikovej, že v heslári sa s prevzatím iných textov vyskytujú aj chyby: zodpovednosť za tieto nedostatky zvaľujete na autorov vyťažených zdrojov. Znamená to, že Vám nič nehovorí zodpovednosť za prácu, pod ktorú ste sa podpísali. Kto sa vydáva za autora dokumentačného heslára, mal by vedieť, že súčasťou tvorby takého útvaru je za bežných okolností získavanie, vyhodnocovanie aj overovanie faktov a už publikovaných informácií.

Odmietame mlčaním prechádzať správanie, ktoré obchádza základné kritériá vedeckej práce, navyše ak sa ho dopúšťa vedecký a riadiaci pracovník inštitúcie, ako je Matica slovenská, a vysokoškolský učiteľ na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva Žilinskej univerzity. Dištancujeme sa od Vášho súboru praktík ako od hrubého amaterizmu. Vami predvedený prístup považujeme za devalváciu náročného odborného výskumu, akým tvorba a zostavovanie slovníkových príručiek je, ako aj za ukážkové podkopávanie zmyslu a kreditu humanitného bádania pred širokou verejnosťou.

Nevieme si predstaviť, ako mohla Vaša publikácia, osnovaná na takejto koncepcii, v podobe projektu získať v roku 2015 finančnú podporu z grantového programu Ministerstva kultúry SR v podprograme 4.5 (Literatúra a knižná kultúra). Divíme sa, že Váš výstup bol v tejto podobe zverejnený, hoci podľa údajov v tiráži prešiel pred vydaním recenzným posudzovaním. Čudujeme sa, ako môže Váš heslár byť v Centrálnom registri Evidencie publikačnej činnosti zaradený ako domáca vedecká monografia (kategória AAB), ako je to v čase koncipovania tohto listu.

Toto zaradenie je podľa našej mienky nesprávne a nekorektné. Výstrižkový spôsob práce v žiadnom prípade nemožno akceptovať ako metódu vedeckej práce vedúcu k novým originálnym poznatkom ani ako formu kritického či syntetizujúceho vedenia vedeckého dialógu. Publikácia, ako ste ju koncepčne poňali, v extrémnej miere stojí a padá na prevzatých textoch, takže už z kvantitatívneho hľadiska nezodpovedá kritériu „pôvodná monotematická práca vedecko-objaviteľského charakteru“. (V predchádzajúcich dvoch vetách sme parafrázovali a citovali charakteristiky kategórie AAB z príslušnej vyhlášky ministerstva školstva č. 456/2012 z. Z. o evidencii publikačnej a umeleckej činnosti.) Rovnako nie je možné zodpovedne určiť percentuálny autorský podiel uvedených členov autorského kolektívu. Jednotlivé heslá nie sú priradené k menám z Vášho autorského kolektívu. Databáza LIC, z ktorej tak často preberáte, je informačnou stránkou a nemá charakteristiku vedeckého diela, ani si na niečo také nenárokuje. Podobne to platí aj o množstve iných zdrojov, ktoré preberáte.

V častiach, ktoré sú súhrnom bio-bibliografických údajov, nie je zreteľne odlíšené, čo sú nové informácie získané Vami a Vašimi autormi a čo sú formulácie prevzaté z už jestvujúcich zdrojov od iných autorov. Identické formulácie, nie iba fakty, pretože v prípade použitia textov z databázy LIC ste ich mnohokrát vyťažili doslovne (mechanicky, napr. aj s chybami) alebo len s minimálnymi kozmetickými úpravami. Tieto prevzaté partie ste v prípade bio-bibliografickej rubriky ani nevyznačili úvodzovkami, takže vzniká zavádzajúci dojem, že vám pri tvorbe textu východiskový zdroj poslúžil len ako prameň faktov. Nie je to tak, neraz ste ich odkopírovali.

Zvláštnu kapitolu predstavuje nadväznosť Vášho heslára na Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia od autorov A. Maťovčíka, P. Cabadaja a P. Pareničku (vydali Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica v roku 2008). Zvláštnu preto, že P. Cabadaj síce figuruje ako spoluautor heslára aj slovníka, v žiadnej z týchto publikácií ale nie je priamo identifikovaná konkrétna autorská zodpovednosť zúčastnených spoluautorov za jednotlivé heslá, ako je to inak pri slovníkoch dobrým a užitočným zvykom. Táto okolnosť takisto znemožňuje posúdiť reálnu mieru spoluautorstva v rámci autorského kolektívu heslára. Slovník je pritom ako zdrojový dokument heslára uvedený pri viac ako 150 životopisno-bibliografických rubrikách z celkového počtu 194.

Prax, ktorá sa vydáva za vedeckú, a pritom do veľkej miery a neskrývane nerešpektuje základné kompetencie vedeckého výskumu, je z nášho pohľadu absolútne neprijateľná a ostro sa od nej dištancujeme. Akademický pragmatizmus, ktorý dennodenne vídame na rozličných platformách, musí mať hranice. Tak ako je pre nás neprijateľné plagiátorstvo, autoplagiátorstvo či publikovanie v predátorských časopisoch, je pre nás neprijateľný aj súbor praktík, ktoré ste uplatnili pri publikácii Súčasná slovenská literatúra po roku 1989.

Z týchto dôvodov svoje stanovisko koncipujeme ako otvorený list a uverejňujeme ho na webovej stránke www.plav.sk (Platforma pre literatúru a výskum). Tiež ho spolu s dokumentačnými vzorkami dávame na vedomie komisii Ministerstva školstva SR posudzujúcej zaradenie publikačných výstupov do registra CREPČ v podobe námietky a ako podnet na Ministerstvo kultúry SR. List zároveň dávame na vedomie i vydavateľstvu, v ktorom publikácia vyšla.

S pozdravom
doc. Mgr. Jaroslav Šrank, PhD.
Mgr. Ivana Hostová, PhD.
Mgr. Derek Rebro, PhD.
PhDr. Stanislava Repar, PhD.
prof. PhDr. Marta Součková, PhD.
Mgr. Veronika Rácová, PhD.
Mgr. Ľubica Schmarcová, PhD.
doc. PhDr. Andrea Bokníková, PhD.
Mgr. Miloš Ondráš, PhD.

Podporu tomuto stanovisku vyjadrujú
prof. PhDr. Valér Mikula, CSc.
Mgr. Ivana Taranenková, PhD.
Mgr. Radoslav Passia, PhD.
Mgr. Michal Habaj, PhD.
prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.
Mgr. Matúš Mikšík