V Maďarsku v posledných dňoch prebieha jednostranný, mocensky riadený kultúrny boj. Pre vládne kruhy nastal čas zlikvidovať skupiny, ktoré boli doteraz odstavené ešte len čiastočne: terčom sú zostávajúce autonómne inštitúcie a vedecká a umelecká sféra. Televízna stanica Hír TV, ktorá mala v posledných troch rokoch svojské opozičné smerovanie, bola v týchto dňoch pohltená proorbánovským politickým inštitútom Národná organizácia spolupráce (Nemzeti Együttműködés Rendszere).
Dve tretiny rozpočtu Maďarskej akadémie vied (MTA) prebralo do svojej právomoci nové Ministerstvo národných inovácií a technológií, ktoré riadi László Palkovics. Vedenie MTA bolo postavené pred hotovú vec a celá záležitosť pripomínala skôr puč – na pripomienkovanie návrhu zákona na zriadenie Ministerstva národných inovácií dostali akademici približne 50 minút. Aj napriek protestu predsedníctva MTA i osobne jej predsedu Lászlóa Lovásza prešiel návrh tohto zákona parlamentom. Tým sa fakticky zruší autonómia MTA, ktorú toto ministerstvo odreže od zdrojov. Navyše je ohrozené financovanie základného výskumu, rozpočet siete výskumných ústavov, či úspešne fungujúca sieť výskumných skupín mladých vedcov s názvom Lendület (Impulz), ktorá bola založená roku 2009.
Krátko po založení Palkovicsovho ministerstva bol odvolaný šéf organizácie koordinujúcej výskum a vývoj Národný úrad výskumných a vývojových inovácií (Nemzeti Kutatási és Fejlesztési Innovációs Hivatalt) József Pálinkás a pozastavili sa aj peniaze na granty manažované týmto úradom. O nich by chcel v budúcnosti rozhodovať sám minister Palkovics. Podľa webového časopisu Mérce tento „vládny pittbull“ zrejme dostal voľnú ruku na transformáciu financovania vedy. Palkovicsove chystané aktivity neovplyvnila ani výzva zahraničných vedeckých inštitúcií, ani protest výrazných osobností domáceho vedeckého života. Je dôležité pripomenúť, že na strane protestujúcich bol aj medzinárodne uznávaný odborník na výskum mozgu Tamás Freund, predseda Batthyányiho spolku profesorov, ktorý doposiaľ pestoval s vládnymi kruhmi priateľské vzťahy.
Súčasťou úplného rozvratu vedeckého života v Maďarsku je aj zostavenie zoznamu predstaviteľov spoločenských vied, ktorí sa venujú „podozrivým“ témam, ako sú gender, LGTB problematika alebo migrácia. Tento zoznam publikoval časopis Figyelő (Pozorovateľ). Vlastní ho miliardárka Mária Schmidtová, riaditeľka známeho Terror Háza Múzeum (Múzeum Dom teroru), ktorého cieľom je prezentovať nacistickú a komunistickú minulosť Maďarska, vychádzajúc z koncepcie porovnateľnosti oboch režimov.
Pokiaľ ide o situáciu medzi umelcami, resp. spisovateľmi, provládne inštitúcie medzi nimi vznikli už dávnejšie. Maďarská umelecká akadémia (Magyar Művészeti Akadémia) vznikla v roku 1991 a bola vládou vyhlásená za verejnú organizáciu už v roku 2011. Hneď na začiatku svojej existencie sa svojvoľne vyhlásila za akadémiu, čím sa dostala na úroveň MTA, ktorá však má už dvojstoročnú tradíciu. Navyše, už od roku 1992 existovala – ako súčasť MTA – podobne zameraná Széchenyiho literárna a umelecká akadémia, združujúca umelcov a literátov.
Za aktuálny útok na nezávislosť literatúry a intelektuálneho života možno považovať aj sériu článkov, ktoré nedávno uverejnil provládny denník Magyar Idők. V nich publicista Árpád Szakács referoval o tom, že napriek osemročnej vláde strany FIDESZ sa v maďarskom intelektuálnom živote ešte stále uplatňuje „ľavicová a liberálna diktatúra“. So Szakácsovými nepodloženými tvrdeniami nestojí za to polemizovať, ale v súčasnej logike vecí sa dostávajú jeho texty do stredu pozornosti.
Veľký rozruch vzbudil tiež rozhovor Mártona Békésa, „vedeckého riaditeľa“ už spomínaného Domu teroru, pre rozhlasovú stanicu Klubrádió. Békés, ktorého nájdeme vo vedeckej bibliografickej databáze len pod štyrmi publikáciami, prezentoval – opäť v novinách Magyar Idők – článok nazvaný Musíme si stanoviť vlastnú mierku. V ňom predostrel úvahu, že po zmene režimu sa „dlhodobo realizovala – jazykovo, myšlienkovo i duchovne – ľavicovo liberálna kultúrna hegemónia, a je preto ťažké zbaviť sa starých návykov a demontovať zatuchnuté štruktúry. Všetko to komplikuje obsadenie kultúrnych inštitúcií (Maďarská akadémia vied, divadlá, vydavateľstvá, hudba, galérie) a domestikovanie ,kultúryʻ s komerčným zameraním“.
Podľa Békésa treba vytvoriť novú národnú populistickú kultúru. Preto je vraj potrebné, aby priznane populistická, pravicová a národná komunita „dekolonizovala“ vlastné myslenie, zbavila sa šablóny, že je „Esterházy dobrým autorom“, že treba „vyhovieť liberálnemu spoločenstvu“ a že je dôležité, „čo píše časopis Magyar Narancs“. Výrazný predstaviteľ maďarskej liberálnej inteligencie, estetik Sándor Radnóti upozornil na to, že Békésove úvahy formulujú v konečnom dôsledku pozitívnu otázku, ako možno vytvoriť politicky angažovanú štátnu kultúru na vysokej úrovni. S tým je, samozrejme, spojených viac problémov.
Radnóti v denníku Népszava správne skonštatoval: „Napriek rôznym rehabilitačným a resuscitačným pokusom je relevantná tradícia maďarskej kultúry (ktorá bola vždy v prvom rade literárnou kultúrou) buď liberálna, alebo ľavicová.“ Nemožno obísť ani to, že základným impulzom modernej maďarskej kultúry bola a je kritickosť.
Kultúra, po ktorej dnes volá Békés (a spolu s ním súčasná vláda), by bola totiž úplne antimoderná. Jej jediným kritériom by bola lojalita voči práve vládnucej pravicovej moci, ktorej výlučnou funkciou je legitimizovať samu seba. V tomto zmysle teda nie je kultúra spojená so samostatnou, autonómnou predstavou, nestavia do popredia jedinca ani individuálne práva, ale vo výsledku podvracia výdobytky osvietenstva.
Všetky tieto udalosti sú iba začiatočnou fázou ďalších čistiek. Medzičasom vznikol nový zoznam, ktorý s ušľachtilou prostotou označil päťsto reprezentantov maďarského intelektuálneho života za „intelektuálnych teroristov“ (článok Tu je 500 intelektuálnych teroristov, ktorým treba vziať všetku podporu – http://mindenszo.hu/ime-az-500-szellemi-terrorista-akiktol-minden-kulturalis-tamogatast-el-kellene-venni/). Jeden publicista portálu s príznačným názvom 888.hu okrem toho, že sa pokúsil Radnótiho denuncovať, vyhlásil, že „nastal koniec generácie ´68 a teraz nastupujeme my“.
Preložila Ivana Taranenková.
Magdolna Balogh je vedúca vedecká pracovníčka Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied Maďarskej akadémie vied, kde pôsobí v oddelení stredo- a východoeurópskych literatúr. Zameriava sa na komparatistický výskum maďarskej, poľskej a ruskej literatúry 20. storočia, resp. na recepciu poľskej a slovenskej literatúry v maďarskej kultúre.
- prečítané 3210x
